Ľadová Alica v krajine zázrakov

...Ľadové skvosty v Tisovkách

Jeden z najkrajších ľadov, aké sa dajú nájsť v tatranskej ponuke. A to ešte musia byť podmienky veľmi milosrdné aby vôbec natiekol.
O čom je reč?
O Ľade v Tisovkách s príznačným názvom- Ľadová Alica v krajine zázrakov M7/WI 5-6.
Naozaj neobyčajne pekná a logická dvojdĺžková ľadová línia s tenkými glazúrami, visiacimi ciaglami, previsnutým skalným bruškom a s parádnym kolmým ľadom na záver.
Už v roku 1994 sa o prelez pokúšal Peťo Závacký- jedna z legiend tatranského ľadového lezenia. Aj napriek vtedajším mierne zahnutým Pulzarom a titanovým šróbom, vybojoval v tenkých glazúrach 30 metrov. Zastavil ho až skalný previs s tenkým ľadovým ciaglom...
Potom bolo dlhých 15 rokov okolo ľadu ticho, až nastala doba Nomicov. V roku 2009 línia opäť natiekla, Poliaci (Lewandowski, Starek a Sztaba), nenechali nič na náhodu a do prvej dĺžky pridali 6 nitov. Následne sa im darí prvý prelez „Ľadovej Alice“.
Január 2010 a Alica opäť púšťa do svojej krajiny zázrakov zopár šťastlivcov. To ešte len dole na chodníku snívam, že si to možno raz prídem vyliezť...
Február 2013. Z „Alice“ sa stáva moderná ľadová klasika a za pár dní ňou prefrčalo hneď niekoľko dvojok. Dokonca vznikajú dve nové nástupové varianty M8 a M9, ktoré cestu predlžujú o 30 výživných metrov.
Už tretí deň márne zháňam spolulezca. Alica je konečne v podmienkach a ja si to nemám s kým vyliezť. Všetci buď pracujú, alebo sa učia. Čo je toto za svet??? :)
Konečne sa dohadujem s Tónom, ktorý to už síce liezol pred dvomi rokmi, ale pôjde ma tam odistiť. Ráno na horskej ma však čaká správa, že nemôže kvôli horúčke. Začínam byť zúfalý, ten ľad tam dlho nevydrží. Buď mu do doliny niekto pomôže, alebo padne od tepla sám.
Našťastie sa dnes na Tisovky chystá Janko Kořínek s Martinom Hatalom a som im veľmi vďačný, že ma zobrali medzi seba. Bude to zároveň naše prvé spoločné lezenie.
V trojici prichádzame pod ľad. Podmienky sú fantastické, dnes to pôjde! Prvú dĺžku už má za sebou Poľská dvojica a pod M-deviatkovým variantom stepuje Riči Nyéki s Duškom Myslivcom.
Naliezame. Namiesto obávaných a tenučkých glazúr (WI6), leziem krásnym mohutným ľadom (WI4-5) až pod vynitované previsnuté skalné brucho. Chvíľka stepovania, zopár neistých prečahov a začína mi celkom slušne natekať. V pravej chvíli našťastie zisťujem, že mi za chrbtom visí ľadový ciagel a môžem sa oň oprieť. Úúúf, ty vole, veď ja to možno aj dám. Naliezam do ľadu a vychutnávam si dolez na štand.
Nie je nič krajšie ako prežívať vlastné sny. A mne sa práve jeden z nich naplnil.
Janko s Martinom doliezajú a púšťajú ma užiť si aj druhú dĺžku. Chalani, fakt vďaka!
Záverečných 30 metrov v excelentnom päťkovom ľade je naozaj za odmenu. Navyše sú tu po našich predchodcoch už vysekané diery, tak je to aj celkom pohoda. Vysmiatí zlaňujeme dole.

Vzdušný ľad- Útok na špicu hitparády M7+??/WI5
Tento voľne visiaci cencúľ sa hádam ešte nikdy nedotkol zeme. Tieto slová sú v sprievodcovi napísané pri Vzdušnom ľade, ktorý sa nachádza len 200 metrov naľavo od „Ľadovej Alice“. Spomínam si ako som čítal o prvých pokusoch Pochylého, ktorý do ľadu zlanil zhora, alebo o Mrozekovi, ktorý sa pokúšal do ľadu naliezť pekne odspodu. Ľad bol vtedy výnimočne dobre vytečený, no aj tak sa to nepodarilo. V roku 2002 vynitovala dvojica Kopold-Štefanský líniu v jaskynke, ktorá sa nachádza za týmto visiacim cencúľom a do ľadu naliezli v jeho vrchnej časti. Jednalo sa o prvý kontinuálny prelez ľadu odspodu a krásnu drytoolovú líniu za M7+.
Riči s Dušanom si ma po „Alici“ zobrali na lano a pekne ma v tejto ceste vytrápili. Rišovi sa cestu podarilo dať na OS (som rád, že som ho mohol pri tom istiť bol to celkom zážitok). Ja som si chcel vyskúšať kroky v nepríjemnom strope a hlavne preliezť Vzdušný ľad aspoň s vrchným lanom. Aj jedno aj druhé sa podarilo a raz, keď budem veľký a silný, možno prídem dať aj nejaký poriadny pokus. Teraz som tam za Ričim vlál jak prapor...
Jedno však môžem potvrdiť, s klasifikáciou M7+ to nemá nič spoločné, čo mi potvrdil aj Riči....

Text: Maroš