Letné Chamonix

3-15.8.2009

Po jarnom rozliezaní sa v Tatrách sme s Rasťom vyrazili aj do poriadnych hôr.Naším cieľom je vyliezť zopár pekných ciest na "Ihlách" a potom sa presunúť na ľadovec pod Midi a možno aj pod Veľkého Capucína,podľa toho ako sa bude dariť veď uvidíme....
Prichádzame do mekky alpského lezenia do Chamonix.Na úvod trochu chaosu.Všade plno áut a ľudí.Na parkovisku rýchlo praceme veci do báglov lebo o chvíľu nám odchádza posledný vláčik na Montenvers a keďže chceme využiť každý pekný deň na lezenie musíme ho stihnúť.Podarilo sa a čoskoro sa už kocháme výhľadom na také alpské velikány ako Jorassy,Charmoz či Dru.Na Montenvers prebalujeme batohy,teraz už tie naše svine majú aspoň aký-taký tvar ale na váhe neubudlo.Ideme len na tri dni ale trepeme aj stan a spacáky lebo nám povedali,že chata je úplne plná.Príjemná večerná prechádzka po Mer de Glace s nepríjemne ťažkými batohmi na chrbtoch nám trvá cca dve a pól hodinky.Na chatu prichádzame už za tmy fakt je plná a tak si musíme ustlať pred chatou.
Ráno vstávam plný očakávaní,bude to moja alpská premiera ak nerátame vlaňajší Wilder Kaiser.Krásne,štíhle,žulové Ihly len zopár minút od chaty nás už čakajú.Dnes sme si vybrali jednu z najdlhších ciest v tomto masíve a to vo východnej stene Gréponu,ktorá má 850 metrov.Nastupujeme o 7:30 a lezieme,lezieme a lezieme.Nemá to konca-kraja.Lezenie je parádne platne,špáry,kúty a typické Piolovské rajbasy.O siedmej večer sa vynárame na vrchole Pt.Balfour,čo je nižší vrchol Gréponu.Fotky a výhľady na Chamonix,Mont Blanc,Jorassy,Midi....a začíname zlaňovať.A zlaňujeme,zlaňujeme a zlaňujeme.Nemá to konca-kraja (logicky keďže zlaňujeme tou istou cestou).Voda nám došla už sa ani nepamätáme kedy,dvakrát sa nám seklo lano,do cesty sa nám priplietli štyria bambaví Taliani a k tomu všetkému tma.Každopádne na chatu prichádzame o 0:30 pijeme,jeme a padáme do teplých spacákov.Takže alpskú premieru mám za sebou.Cesta to bola nádherná volala sa Le solei a rendes-vous avec la lune mala 25 dĺžok najťažšia bola posledná za (6b).Inak ostatné boli celkom vyrovnané niečo medzi 5b,5c a 6a.Striedali sme sa po troch dĺžkach a najťažšiu ťahal Rasťo.Podľa alpskej stupnice to bolo TD (Trés Dificile) a urobil ju samozrejme Piola.
Ráno nás budí cvengot matrošu.To sa už lezci roztrusujú z chaty za lezením.Vstávame aj my na dnes máme trošku miernejší cieľ-Prvý Point na Nantillons a cestu Guy-Anne l´insolite (6a+) TD 370 metrov tiež od Piolu.Dvanásť dĺžok úžasných špár,sem-tam aj nejaký ten rajbas.Lezenie opäť parádne len trošku veľa ľudí ale nevadí nám to.Užívame si pekné počasie a žulu najžulovejšiu akú sme kedy držali.Obtiažnosť sa pohybuje stále medzi 5c a 6a ľahšie dĺžky myslím tam ani neboli a kľúčový sokol je za 6a+ takže pekná vyrovnaná cesta.Striedali sme sa po dvoch dĺžkach,najťažšiu liezol samozrejme Rasťo.Zlaňovali sme tou istou cestou už povinne sa nám seklo lano ale len raz.
Zodraté ruky a ubolené nohy nám tretí deň dovoľujú už len sedemdĺžkovú cestu Homologue exceptionel (6a+) na Tour Verte.Ďalších 200 metrov špárovania obtiažnosti ED (Extréme dificile) nám berie aj posledné sily a spokojní a vylezení zostupujeme do Chamonix,práve včas lebo sa už ženie od Mont Blancu búrka.
Nákupy v Chamonix a regenerácia na skalke menom Ablon asi 80 km od Chamonix nám vracia sily a tak hneď ako sa vyčasuje nasadáme na lanovku smer Midi.Veci na tri dni hádžeme do Base campu na ľadovec staváme stan a o chvíľu sme už nalezení v južnej stene Aiguille du Midi.Opäť krásna oranžová žula,špáry no proste raj na Zemi.Lezieme Contaminovu cestu v pravej časti steny.Najťažšia je vrchná špára (6c+) niekdajšia hákovačka,ktorú Rasťo dáva na OS.Nikde nič,žiadna skoba iba platňa preťatá prstovou špárou.Ostatné dĺžky boli celkom v pohode až na jednu ťažšiu špárku za 6b.Zlaňujeme a ideme variť sneh na večer a na ďalší deň.Budík na piatu cieľ Veľký Kapucín-Bonattiho cesta.
Vstáva sa nám ťažko,najhoršie je vyliezť z teplého spácáku do tej zimy.Naväzujeme sa na lano a vyrážame.Objavujú sa prvé trhliny.Zopár ich preskakujeme,niektoré sa dajú prejsť po ľadovcových mostoch o siedmej sme pod stenou a neveríme vlastným očiam.V stene je už nalezených 20 ľudí.Väčšina ide zrejme Švajčiarsku cestu no nemáme vôbec chuť čakať kým sa to vyprace a tak mierime do východnej steny Mont Blancu du Tacul na Pilier Trois Pointes.Nástup do tohto krásneho štyristometrového pilera nám znepríjemňuje kopec snehu a okrajovka no úspešne sa cez to prebíjame a čaká nás 13 dĺžok prevažne platňového lezenia.Cesta je od Piolu a volá sa Tobogan.Najťažšia dĺžka bola za (6b+) ale aj ostatné boli celkom šťavnaté,myslím že pod 6a to nešlo.Nemali sme dobrý nákres,takže sme mali dosť namáhavú orientáciu ale nepráskli sme sa ani raz.Rasťo ťahal všetky dĺžky,keďže ja som sa necítil najlepšie a dohodli sme sa,že zajtra budem ja ťahať celého Rebuffata na Midi...Zlaňovali sme tou istou cestou a na naše počudovanie sa nám ani raz neseklo lano,iba Rasťovi zletela lezečka dolu stenou no našli sme ju po troch dĺžkach na polici.Pod stenou sa opäť naväzujeme a vraciame sa do bivaku.Varíme a ja kujem plány na budúcoročného Walkera na Jorassy,Rasťo skôr rozmýšla nad lezením v okolí Capucína.
Ráno vstávame opäť do pekného dňa len bola chyba,že sme si Rebufatta nechali nakoniec.Trošku znechutení sa vraciame spod nástupu (v ceste je nalezených už 12 ľudí) ale napokon aj tak bilancujeme,že to bol super výjazd a serieme na nejakého Rebuffata,vyliezli sme oveľa krajšie a hodnotnejšie cesty.Cestou domov sa ešte zastavujeme na deň v Zillertali.Rasťa bolia otlaky tak moc nelezie (to v preklade znamená,že dal iba jedno 7b) a ja som si vyliezol zopár pekných špárových ciest tak okolo 6c.A tak sa po dvoch týždňoch žabovania,sokolíkovania a rajbasovania v najlepšej alpskej žule vraciame späť do nížin.....
Text:Maroš Červienka