Grandes Jorasses a Chamonixské ihly14.-24.7.2010 V polovici júna mi Labuť zavolal či nepôjdem na desať dní do Chamonix.Som síce už dohodnutý s Rasťom ale až na august a tak som nenašiel dôvod prečo neísť.Navyše hlásia päť dní pekného počasia a tak som nechal Tatry Tatrami a ide sa! Už pod Čimami sme sa s Labuťom bavili,že by sme išli dakedy (keď budú podmienky) vyliezť Walkerov pilier v severnej stene Grandes Jorasses a teraz sa zdala byť na to ideálna príležitosť... Po nekonečnej ceste prichádzame v noci na parkovisko v Chamonix.Sme štyria okrem Labuťa a mňa ešte Milan (Šošon) Botto spod Muráňa a Mišo (Doktor) Rybár z B.Bystrice.Ráno balíme veci na tri dni a hurá pod Ihly.My s Labuťom ideme trochu skôr chceme ešte poobede stihnúť nejakú kratšiu cestu a chalani idú do mesta. Okolo druhej sme na chate a voľba padá na Východnú stenu Tour Rouge-Le Marchand de Sable 6a+ TD.Vzhľadom na obtiažnosť vybiehame 11 dĺžok v parádnej skale za tri hodinky.Na zajtra plánujeme dačo ťažšie a dlhšie. Zapáčila sa nám 450 metrová línia v Južnej stene 3rd. Pointe des Nantillons-L´homme du Rio Grande 6b+ ED.Pekných 15 dĺžok z ktorých tri boli za 6b a tri za 6b+.Prvých 14 dĺžok sme vyliezli na OS,akurát v prvej dĺžke som sa trochu zapráskal a pôvodných 6a som preliezol výrazne ťažším variantom.Poslednú 15.dĺžku za 6b+ čestne priznávam som ofajčil,lebo Piola si zase raz zabouldroval a namiesto pekného dolezu špárou ktorou viedla cesta urobil totálne nezmyselný traverz v platni do ďalšej špary a ňou sa malo ísť hore a to všetko 5 metrov pod vrcholom.No vykašlal som sa na to a dorazil som to tou prvou špárou až na vrchol. Ďalši deň sme sa na dorazenie vybrali do oblasti Little Yosemite s parádnymi špárami.Jednu z nich Une guelle du Diable za 6c+ sme aj liezli ale beznádejne som to zapytlil už v druhej dĺžke za 6c,ktorú som ledva preliezol AF.Dlhočizná 50 metrová špára v jednoliatej platni,kde sa vystriedali asi všetky štýly špárového lezenia od nepríjemnej žaby cez pumpujúceho sokolíka až po hnusnú prstovú špárku.Zlanili sme a išli sme sa trochu zotaviť dole do kempu.... Dlho sme tam však nevydržali.Hneď ako sme sa dozvedeli od horských vodcov,že na Walkerovi sú dobré podmienky nabalili sme bágle a vybrali sme sa na chatu Leschaux.Cestou na chatu po ladovci nám postupne severná stena Grandes Jorasses narastala pred očami a nám začalo dochádzať čo chceme vyliezť.No čo aspoň že podmienky vyzerali byť dobré.... Históriu tejto slávnej steny a zvlášť tohto dokonalého 1200 metrov vysokého piliera pozná asi každý aj to koľko neúspešných pokusov už zaznamenal,koľko náhlych zvratov počasia tu horolezci zažili a koľko slávnych mien sa tu muselo otočiť.Dokonca aj velkého Hermanna Buhla pilier pri jeho prvej návšteve odrazil.Riccardo Cassin a jeho Pavúci z Lecca po mnohých neúspešných pokusoch Francúzov a Nemcov pilier v roku 1938 preliezli za tri dni a hovorilo sa o tom ako o poslednom Alpkom probléme a najťažšej ceste vôbec.Pilier potom desať rokov čakal na opakovanie,ktoré urobili Gaston Rebuffat a Lionel Terray.Odvtedy sa toho samozrejme mnoho zmenilo no cesta je to stále celkom hodnotná a hlavne veľkolepá. Ráno zvoní budík 1:30 raňajky a povinná turistika cca 2 hodiny po ľadovci medzi trhlinami.Okrem nás ešte do steny mieria tri dvojky Francúzov a jedna dvojka Angličanov ale sú ďaleko pred nami a vôbec nám to nevadí,len dúfame že nebudú pomalí.Bez bivaku v stene to nedáme tak či tak,takže je to vlastne jedno.Konečne sme pod stenou a za tmy lezieme súčasne prvé dĺžky po snehu a ľahkým no dosť rozbitým terénom.Hneď na začiatku predbiehame Angličanov,ktorý sa nejako zamotali a sú pomalí.Ďalej celou stenou lezieme úplne sami až na zostupe sa stretáme s Francúzmi,ktorí liezli zopár dĺžok nad nami,no našťastie hákovali a ťahali sa za fixy tak boli rýchly.My sme vyliezli všetko voľne a na OS tak nám to trvalo trošku dlhšie... Prvé ťažšie miesto,ktoré sa nám postavilo do cesty bola Rebuffatova špára za VII v ktorej Labuť super zabojoval aj s ťažkým batohom na chrbte.Ďalej nasledovala trochu motanica a zopár ľahkých dĺžok až sme prišli na miesto kde prvýkrát Cassinovci bivakovali.My tu určite bivakovať nebudeme je deväť hodín ráno a do steny sa mierne opierajú prvé slnečné lúče.Užívame si to kým Slnko nezájde za hrebeň a uvidíme ho až niekedy večer.Je pred nami 75-metrový zárez za VII- ktorý preliezame na dve dĺžky,prvú ťahám ja druhú Labuť.Ďalej lezieme zopár dĺžok cez Čierne platne obtiažnosť tak od IV+ do VI+ jedna dĺžka čo vyšla na Labuťa dokonca za VII-.Dostávame sa na rampu kde by sa dalo v pohode bivakovať no stále máme ešte dosť času a peknou dĺžkou za VI+ sa dostávame na vrchol Šedej veže,ďalšieho významného bodu v stene.Štyri dĺžky ľahkého štvorkového terénu prebiehame a prichádzame pod Firnový trojuholník.Musíme sa prezuť z lezečiek do topánok a preletieť dve dĺžky po snehu,ktorý ohrozujú padajúce kamene,niektoré veľké ako televízor.Darí sa a sme pod Červeným komínom,posledným kľúčovým miestom v stene.Je síce zaladnený a visí tam fix no aj tak sa snažím liezť voľne vo vibramoch.Sú to dve dĺžky za VI+ keď prirátame výšku a cca 25 vylezených dĺžok bolo to celkom náročné a myslím,že som ešte nikdy nevydal zo seba viac ako tam.Nasledujú tri dosť nepríjemné a zaľadnené dĺžky tak za V-VI,nadobro som prevzal vedenie a Labuť to kvôli rýchlosti hákuje po fixoch.Zvažujeme aj bivak ale chýba nám na vrchol ešte asi 200 metrov trojkového lezenia teda ideme hore! Po ďalších dvoch hodinách doliezame s poslednými slnečnými lúčmi a s nezabudnuteľnými výhľadmi na vrchol Pointe Walker vo výške 4208 metrov.Zopár povinných fotiek a neskutočne dlhý bivak bez spacákov iba vo vetrovke a páperke.No na rozdiel od Marmolady máme tentokrát aspoň varič aj keď sa nám veľmi variť nechce... Celú noc nespíme a ráno o 5:30 vyrážame na Taliansku stranu smer Courmayeur...Po nekonečných ôsmich hodinách zostupu ľadovcom a skalnými rebierkami sme dole i keď miestami to vyzeralo tak,že ani nedôjdeme.Ten zostup mi pripadal ešte náročnejší ako výstup.Chytáme stop cez tunel a večer padáme mŕtvy do spacákov v kempe... Ďalšie dni sme čakali na počasie lebo sa pokazilo ale pravdupovediac už sa nám veĺmi ani nechcelo nikam ísť a tak sme sa motali po meste a oddychovali.... Druhá dvojka Šošon a Doktor pôsobili na Ihlách a vyliezli tri cesty.Známe klasiky Guy-Anne a Les fluer du mal na Nantillons a cestu Chihuaha na Aig.de Roc...
Text:Maroš
|