Leto v Tatrách

Máj až september v našich horách


Tohtoročnú tatranskú letnú sezónu sme začali trochu neskôr ako vlani a bola podstatne odlišnejšia ako tá predošlá.Keďže v apríli a máji sme ešte skalkárčili,do tatranských stien sme sa pustili až začiatkom júna...Obliehané boli najmä krásne a slnečné južné steny v oblasti Popradského plesa, kde som na terase pred chatou prežil prakticky celý mesiac, čo sa odzrkadlilo jednak na množtve, ale trochu aj na kvalite vylezených ciest.V júli som sa pomedzi Marmoládu a Jorassy dostal do Tatier už len na týždeň a v auguste dokonca len na dva dni,keďže som dal opäť prednosť alpským stenám...V septembri to už bolo z mojej strany len také poflakovanie sa a popoliezanie v nezasnežených častiach Tatier, no našťastie to zachránil Rasťo peknými výkonmi na Ostrve...
Každopádne leto to bolo určite vydarené a aj keď sme zavesili zopár pytlov,29 vylezených ciest hovorí za všetko...
Jún:Tvrdé začiatky na Brnčalke a Popradskom plese
Prvé tohtoročné dotyky s tatranskou žulou neboli vôbec príjemné.V rámci kurzu HZS na Brnčalke sme sa vybrali s Janom Tegelhofom na Jastrabku, že si vylezieme Pochylého Červené previsy.Najskôr sme zle trafili nástup a potom, keď sme už konečne naliezli tak to bolo celé mokré a museli sme zlaniť z prvej dĺžky...(pytel č.1).Zišli sme dole na chatu a vybehli sme si aspoň pod Žeruchy, kde sme vyliezli trojdĺžkovú skalkársku cestu Korsvoldov tanec (VII) na OS a okrem bouldrovania pri plese to bolo naše celotýždenné počínanie...
Ďalší týždeň sme s Rasťom plánovali navštíviť super špárovú oblasť v Taliansku Valle dell Orco,no v rámci čakania na lepšie počasie som zostal v Tatrách o deň dlhšie.Nemohol som na lezenie nikoho nahovoriť a keďže počasie bolo ukážkové,vybral som sa sám pod Ošarpance,kde som sa úplnou náhodou zoznámil s trenčianskou partiou,hlavne s Húserkovcami,s ktorými sme potom celé leto liezli ako v Tatrách,tak aj v Alpách a v Dolomitoch.Ešte v ten deň sme si v trojici vyliezli tri cesty.Puškášovu cestu (VI+),Staré časy (VI-) a Sedem životov (VIII),kde sa však Ondrovi v najťažšej rajbasovej dĺžke v kľúčovom mieste šmykla noha,takže to bolo iba AF.
Po týždni špárovania v Orcu som sa hneď vrátil do Tatier a nasťahoval som sa na Popradské pleso.Prvý deň však lezenie prerušila záchranka na Rysoch,kde sme celú noc museli bivakovať v daždi a zime pri zranenom 12 ročnom chlapcovi,ktorý spadol do západnej steny...Na druhý deň som bol taký zničený,že sme s Adamom Kadlečíkom z Hlohovca poobede vyliezli iba Dieškovu cestu (VII-) na Ostrve.Hlavne,že to všetko dobre dopadlo!!Ďalší deň sme si potom vybrali Gálfyho cestu na Limbovec,kde som úplne pohorel a ledva som doliezol prvú a zároveň klúčovú špárovú dĺžku za VII len AF na štand,odkiaľ sme potom zlanili...(pytel č.2).Kedže sme nechceli v ten deň odísť naprázdno dali sme si aspoň ľahkú cestu Pavlín-Kráčalík (VI).Tretí deň prišiel Ondro a program bol jasný...Ostrva!!Hneď na úvod sme naliezli do cesty Jar na Mesiaci (VIII-).Na OS sme to spoločne dobyli pod kľúčovú dĺžku,v ktorej však Ondro po prelezení kľúčového miesta zletel,takže to bolo zase raz len AF.Ako druhú cestu sme si potom vybrali Pietní za VIII-,no po troch dĺžkach sme to beznádejne zapytlili a zlanili sme dole...(pytel č.3).Ďalší deň vystriedal Ondra konečne aj nejaký Levičan-Peťo Salaj,s ktorým sme išli na noc do bivaku pod Ošarpance,kde sme potom na OS vyliezli dve pekné cesty.Vynitovanú platničku Magické oko (VII) a starú klasiku Kývala-Zeitler (VII). Hlavne Kývala-Zeitler bolo pekné a vyrovnané lezenie,len škoda,že také krátke...
Júl:Dobrý týždeň na Popradskom plese
Po týždni strávenom v Dolomitoch som sa opäť nasťahoval do Tatier (samozrejme na Popradské pleso),kde sa nám za 5 dní neskutočne dobrého počasia podarilo vyliezť 11 ciest!!!Prvý deň sme sa s Liborom vybrali na Ošarpance (zase raz) a na rozlez sme si dali Puškáša (VI+).Potom som išiel skúsiť rajbas v ceste Sedem životov (VIII) a na moje veľké prekvapenie to pustilo hneď na RP.Libor tam za mnou prevádzal ťažké hákovanie minimálne za A5...len škoda,že som nemal kameru...Na záver sme si dali potom ešte Kollerovu Teoretickú mechaniku (VI).Druhý deň sme s Katkou popoliezali na Volovke.Najskôr si Katka natiahla Hviezdovu cestu (VI+),potom sme liezli kombináciu ciest Kos-Maras a Stupid wall (VII-) a na záver som zvesil vlaňajší pytel v krásnej ceste Eštok-Janiga (VI+).Po celodennom lezení v hroznej horúčave sme sa potom schladili v strááášne studenom pliesku pod stenou...V poradí tretí deň leziem s Maťom Smatanom a keďže sa mi zachcelo trocha zmenu,ideme na Východný Železný štít,ktorého nádhernú JZ platňu túžim vyliezť už dlho.Na rozlez kratučká Tilleho hrana (VII-),taký kolmý Žabák a potom už hurá do platne.Vybrali sme si cestu Kývala-Zeitler (VII-) a výber to bol naozaj veľmi dobrý.Krásnym lezením v platničkách, špárkach a previštekoch si táto cesta vyslúžila miesto medzi tromi najkrajšími cestami,ktoré som tento rok liezol.Posledné dva dni,keďže sa mi už nechcelo nikam šlapať trávim opäť na Ostrve.Prvý deň lezieme s Maťom Gulivera (VIII-), čo sa mi darí prebiť na OS a druhý deň najskôr Katka lezie Dieškovu cestu (VII-) na OS a potom si ešte vybiehame Páleníčkove Trojkrálové limby (VII).
August:Západná Lomnica a Žltá stena
V auguste som sa vďaka Marmoláde a Chamonix objavil v Tatrách len na dva dni.Jeden sme strávili s Liborom v Západnej Lomnici,kde sme liezli cestu Patagónske leto (VII+/VIII-). Skala síce pekná,ale odistené to bolo katastrofálne (asi sme rozmaznaní zo Chamonix)...Cestu som vyliezol na OS okrem kľúčovej platničky,ktorá pustila iba na PP.Libor v úlohe ističa-spolulezca opäť nesklamal a prežili sme zase raz super deň v peknej stene...Druhý deň sme s Peťom Triščom išli do Žĺtky.Ako prvú sme vyliezli moju vysnívanú a tento rok jednoznačne najkrajšiu-Cagašíkovu cestu (VII).Parádna a velkolepá cesta ešte z roku 1943!!Kľúčovú dĺžku som vyliezol na PP,inak všetky ostatné OS.Potom sme si dali ešte Diretissimu (VII-) OS,čo bolo síce pekné a vzdušne lezenie,ale za to riadne rozbité a vybál som sa teda statočne...
September:Lomnická veža,Ostrva a Strelecká veža
Začiatkom septembra nám v Tatrách krásne nasnežilo a tak som radšej uprednostnil lezenie v Bergelli a v milovanom Adršpachu.Do Tatier sme sa vrátili až v polovici mesiaca,no nebola to žiadna sláva.V pätici a v strašnej zime sme liezli fakt dosť poctivo ohodnotenú cestu Star Gate (VIII) na Veľkú Lomnickú vežu.Ondro liezol s Evou (ako inak) a ja s Katkou a Labuťom.Trápili sme sa,trápili a navyše v kľúčovej,previsnutej platni naši ťahači Ondro a Labuť sedeli.Druhý deň sme potom ešte vybehli na starú,dobrú Ostrvu,kde sme s Labuťom liezli kombináciu ciest Poľský komín a Foxuv sen (VII-).Cez týždeň potom prišiel škodiť na Ostrvu Rasťo spoločne s Mirom Kúdelom a o tom,že sa neflákali,svedčia tri vylezené cesty.Najskôr prvý deň OS peknej,odistenej Haľkovej cesty Oceľová niť (VIII-/VIII) a druhý deň naliezli do Akoriabe (VIII+),ktoré síce pustilo len na AF,ale predsa!Na záver si potom z nudy vybehli ešte Dieškovu cestu (VII-).Poslednou vylezenou cestou, ktorá zároveň uzatvára trojicu najkrajších tohtoročných ciest bol Páleníčkov Kút v platni (VI+) na Streleckú vežu.
Pekným špárovým lezením sme teda s Katkou uzavreli letnú sezónu,teraz už len čakať kým napadne sneh.....

Text:Maroš