Zase ten Adršpach...

10.6.-14.6.2011


Po troch dňoch zase v Ádry...Akoby som ani nebol odišiel... Ešte stále s tým všetkým naplno žijem, ešte stále to všetko vo mne vrie pri pohlade na tie úžasné dominanty a veľkolepé línie...Pri myšlienke na tých famóznych ľudí, ktorý tu svojimi odvážnymi počinmi zanechali kus horolezeckej histórie...
No čo, dlho sme to nevydržali po troch dňoch doma, nám začalo byť za Ádrom nejak smutno a tak sme tu zas...Známymi cestičkami, prechádzame skalným mestom...aha Starostová, tú špáru čo pretína jej hlavu sme liezli!...aha Starosta, potichu a s rešpektom prejsť popod jeho slávny Slnovrat, snáď niekedy...aha Gilotíny, aj tam sme boli!...aha Cukrovarský komín, aj tam by sme raz chceli... aha Milenci, Želva, Kat... opäť máme plný zoznam ciest, ktorý je samozrejme trojnásobne väčší ako môžeme za pár dní zvládnuť, ale čo už snívať predsa treba!!!
Zastavujeme sa v zašitej oblastičke s peknými vežami a ešte krajšími špárovými cestami. Na rozlez dve päťky, to len tak aby sme sa rozkukali a uistili sa, že tie žaby fakt krásne držia. Na vrchu ešte ľahší preskok, zápis do knížky a už naliezam do krásnej priamej línie od veľmajstra Karola (Kokšu) Hauschkeho. Spodná solivá stienka, nepríjemný previštek, ktorý cerí zuby, nad ním sú našťastie dobré hniezda na slučky a hurá špára s jedným kruhom až na vrchol. Zapisujeme si aj Direttissimu na Gamin za VIIa, dokonca do pôvodnej vrcholovej knížky, asi sa to moc neleze...Ďalej nasleduje fantastický špárový skvost, Čokoládový sen VIIb na Orion od Stanislava (Cikána) Lukavského. Na úvod širočinka, to aby si človek uvedomil, že ide liezť, ďalej super žabacina až po kruh a od kruhu ešte suprovejšia prstová špára s dlhým dolezom na vrchol. Cesta z roku 1999 a my si do knížky zapisujeme iba piaty prelez... Tri kratšie stenové cesty, pekná hranka Hanácká VIIa na Borovičku, bouldrík Tornádo Lu VIIc na Jupiter a Rajbuňkové trápení VIIa na Divú Báru nás privadzajú pod poslednú cestu dnešného dňa a to jednu z najkrajších špár v Ádry, Ruční klasičku za VIIa na Rádžu. Ku kruhu ďaleko od kruhu na vrchol tiež, ale stále to ide a človek s neopísateľnými pocitmi, chytá výlezovú hranu a prevalí sa na vrchol.
Aj druhý deň lezieme, veď ako inak. Ešte vládzeme, ešte nie sme úplne zodratí, tak to zatiaľ ide... Začíname hrozivo a nebotyčne vyzerajúcou špárou od Lukavského na Permoníčka-Přirozený třes VIIa a keď som pred chvíľou písal, že sme liezli jednu z najkrajších špár v Ádry, tak táto bola ešte krajšia!!! Kruh síce, no nechcem preháňať, ale v dobrých dvadsiatich metroch, z toho osemnásť bola učebnicová žaba a posledné dva (dramatické) metre, bolo treba z nej vyliezť, naliezť do sokolíka a cvaknúť kruh. Odtiaľ ešte niekoľko výživných témp v krásnom sokolíku s nohami na trenie, výlezový oblý bouldrík a opäť explózia pocitov. Ďalší v poradí bol trojkruhový rajbas Zmoklé krovky VIIa na Svatojánek. Z tretieho kruhu, zaujímavé stavanie a zopár rajbasových krokov na vrchol. Špára,rajbas za nami, chcelo by to nejakú peknú stenu. A prečo nie hneď jednu z najkrajších a najznámejších v Adršpachu. Jitřenka-Severovýchodní stena za VIIIa, veľdielo od samotného majstra, Herberta Richtera. S rešpektom naliezam do úvodnej špáry a pokračujem cez previšteky a sokolíky až ku kruhu. Samozrejme cestou som utrúsil zopár slučiek, keďže krúžok je ako sa na majstrovské dielo patrí, celkom vysoko. Doberám Katku a ide sa ďalej. Krásne stenové a rajbasové lezenie s jednými tenučkými hodnkami po ceste ma síce preverilo, ale stálo to zato...super zážitok! Ideme sa okúpať a do večera ešte stíhame štyri cesty, samozrejme špárového a rajbasového charakteru...
Zvyšné tri dni zhrniem do jedného. Liezli sme už pomenej, jednak kvôli počasiu, jednak kvôli našej zodratosti a nemohúcnosti. Dĺĺĺĺhočizná Východní spára VIIb na Dědka, vytrápila riadne a pod ani nad kruhom mi nebolo veru dvakrát do reči, chvíľkami som už vymeriaval kam, že to poletím....Pekná dvojkruhová cesta pred vstupom na Planetárium-Zakázané chyty VIIIa, pustila iba na AF, komínik Rudá kúže za V na Squaw, krásna špárovo-stenovo-rajbasová Pilířová VIIb na štíhlu Sokolí jehlu, stará súkačková klasika na peknú vežičku Krokodýl-Smyčková VIIb, mohutná Údolní hrana na Štepánsku korunu tiež za VIIb, pekná špárová cesta na Zrzka-Východní za V a vedľajšie Domino VIIa no a samozrejme super výkon Katky v Starej ceste VIIa na Bakchusa, ktorú vyliezla na RP!
Tak asi toľko z nášho výjazdu, bol s nami aj nováčik na piesku- Peťo, ktorému sa veľmi zapáčilo (veď komu by sa nepáčilo) a určite sa ešte vráti. Vraj super trenie v rajbasoch, krásne komíny, len tie špáry...ale to sa spraví....
Aj keď miestami to bolo celkom dramatické a zopárkrát mi priháralo pod riťou, bolo zase raz super a ďakujem spolulezcom Katke a Peťovi, že to pod tými špárami pretrpeli, lebo niekedy je horšie sa na to pozerať ako liezť....ale čo už, veď to patrí k tomu....veď je to Adršpach!

Text: Maroš