Ihly v Chamonix

Štyri dni na chate Envers

Stará známa a nudná cesta autom...staré známe výhľady na alpské velikány a stará známa chata Envers... Áno, po roku sme tu opäť,opäť na našich obľúbených Chamonixských Ihlách.
Hneď po príchode na chatu si s Katkou, poobede vybiehame 15 dĺžkovú krásnu miestnu klasiku Les fleurd du mal (Kvety zla), 6b+/ED/450 metrov na druhý Point Nantillonsu. Fantastické lezenie, špárky, platničky, rajbasíky, hranky, striedame sa po dvoch dĺžkach a cestu dávame tímovo na OS a nečakane to celé stíhame zlaniť ešte za svetla, iba s jedným seknutím lana...
Druhý deň volíme mohutnú 500 metrovú, južnú stenu, peknej špicatej ihly Aiguille du Roc a najvýraznejší kút v nej.Prvých šesť dĺžok lezieme cestou Tout va mal, čo je pekné typické Piolovské popoliezanie väčšinou vo vynitovaných rajbasoch. Jedna dĺžka za 6b (tú dávam Flash PP,keďže Katka na OS naložila v nepríjemnom bouldríku cez hranku), ďalšie dve 6a+ a zvyšok okolo 5c tie už púšťajú na OS. Potom po šiestich dĺžkach sa napájame do krásneho, dlhého, špárového kútu cesty Diedre des Mousquetaires, čo už je teda celkom vážny alpinizmus v 50 metrových sokolíkových špárach, síce iba za 5c, ale bez jediného istenia so štandmi na skobách, alebo slučkách. Po desiatich dĺžkach, ktoré teda riadne vytrápili sa o deviatej večer vynárame na vrchu a zlaňujeme 16 dĺžok opäť cestou Tout va mal. Na chate sme po dlhom boji niečo po pólnoci...
Tretí deň začíname restom, ale zlákala nás krátka, špárová cestička hneď za chatou Le Piege za 6b+/TD/200 metrov. Ťahám dve dĺžky v nádherných žabových a prstových špárach 6b+ a 6a+, zvyšné štyri lezie Katka, všetko samozrejme na OS. Zlaňujeme a restujeme ďalej.
Štvrtý deň má byť vraj posledný pekný a tak sa ešte hecujeme na fajnovú Nantillonsovú klasiku Bienvenue au Georges V 6a+/TD/370 metrov. Prsty si už myslia o tom síce svoje, ale čo už nemáme to sto kilákov od domu, treba liezť keď sme tu...Cesta ma milo prekvapila, skvôstných 12 dĺžok lezenia, ako inak v špárach a rajbasoch a ako inak zase od Piolu, nejde než odporučiť...
Je čas ísť dole, plány ešte smelé a chceme sa trochu zotaviť. Škoda, len že v horách je asi jedno čo človek chce a plánuje a tak to počasie zase raz rozhoduje za nás a ideme skalkárčiť do Zillertalu...Čo už aspoň sa máme prečo vrátiť a to Dru s Capucínom tu hádam na nás počkajú....
Ešte aby som nezabudol druhú polovicu expedície, tvorili Trenčania Fero Šimko s Ivou a vyliezli jednu cestu na Pilieri des Contes a Les fluers du mal na Nantillons...
Čo viac dodať...štyri dni lezenia v super počasí na super žule, 50 vylezených dĺžok, dobrá banda ľudí, príjemná lezecká atmosféra na super chate,no proste SUPER VÝJAZD!!!

Text: Maroš