Zase raz na Ihlách...

Pointe Lepiney, Aiguille du Roc, Tour Rouge a zastávka vo Valle dell Orco



A je to tu!! Slávni bratia Červienkovci (však Doktor...) po roku opäť v Alpách... a samozrejme kde inde ako v našej obľúbenej destinácii- Aiguilles Chamonix, alebo Chamonixské Ihličky....
Plány tie isté ako každý rok (dobyť bájny Grand Capucin) už sme tentokrát dokonca aj išli cez Taliansko priamo do Courmayeuru, aj nákresy sme si natlačili, ale zase raz sme sa naľakali zimy a namiesto piknikovania na ľadovci volíme teplý a prívetivý hotel Envers pod Ihlami. Na skusy však vysielame Trenčanov Ondra s Evou, že keď si budú pochvaľovať pôjdeme v druhej pólke týždňa aj my...
Zdrháme teda cez tunel na druhú stranu veľkej bielej hory a predierame sa cez mračná ceprov až na Montenvers a postupne cez Mer de Glace na chatu.Večer sme tam je strašná kosa a ľutujeme druhú pólku výpravy, ktorá kdesi buduje base camp na ľadovci...


Pointe Lepiney (JV stena)-Je t´ia conquis je t´adore 7a/ED 500m
Nástup celkom dlhý sem-tam dáka trhlina a lezenie tiež celkom dlhé sem-tam dáka špárka, väčšinou však platne, teda celkový dojem OK ale liezol som tu už aj krajšie cesty.
Po rannej turistike, konečne o deviatej naliezame a čaká nás 15 dĺžok nádhernej slnkom vysvietenej žuly.Striedame sa po dvoch dĺžkach, teda kým sa nepostaví do cesty nejaký vypečený rajbas, vtedy kapitulujem a ochotne púšťam dopredu Rasťa. Prvých osem alebo deväť dĺžok kľučkujeme stenou, snažíme sa čo najlepšie podľa nákresu no nevyhli sme sa hneď v druhej a tretej dĺžke variantu nejakou platňovitou cestou,teda namiesto nášho (6a,6b) si vychutnávame vedľajšie (6b,6c).Potom opäť všetko sedí až na dve dĺžky pod policou,ktoré lezieme peknými špárami namiesto dvoch platňových dĺžok, ktoŕe sme našli až pri zlaňovaní...Z police to vyzerá zaujímavo. Platne, platne a ešte raz platne....kokos a to som si myslel, že špárová cesta...Rasťo nalieza, ale po dvoch dĺžkach zisťujeme, že sme v hajzli tak zlaňujeme späť na policu, dumáme nad nákresom a hurá konečne sme v našej čestičke, teda Piola sa tu pekne vyhral, kto sa v tejto ceste aspoň raz nepráskne je borec...Tri dĺžky rajbasovej onanie za 6b až 6b+ plne prenechávam Rasťovi, môžem to osrať ja som prišiel liezť špáry...Potom konečne kľúčová dvanásta dĺžka za 7a.Nalizam krásnym pohodovým 30 metrovým sokolíkom a keď si začínam myslieť, že to padne na OS stavia sa mi do cesty hnusný platničkový boulder cez dva nity. Prečah ako prasa a už vysím nad dolinou, fuck chýbali milimetre...zachraňuje to Rasťo aspoň na Flash PP. Môj topropový druhý pokus opäť na hrane, ale tentokrát som sa už bezpečne vrhol po madle....Ide sa ďalej tri dĺžky (6a,6b a 5c) a fičíme dole na ľadovec. Obdivujeme žulový obelisk Aiguille du Fou so slávnou Americkou cestou, do ktorej by sa raz oplatilo nakuknúť...


Aiguille du Roc (J stena)-Tout va mal 6c+/ED 500m
Opäť 500 metrový nařez a opäť pekné tentokrát dokonca už aj špárové lezenie, hlavne v druhej polovici cesty. Prvých šesť dĺžok patrí Rasťovi, keďže ja som ich pred mesiacom s Katkou liezol v rámci našej alpinistickej kombinácie Tout va mal+Diedre des Mousquetaires, potom preberám vedenie na tri fantastické dĺžky do 6b+ ja.V peknej tímovej súhre teda prichádzame pod kľúčovú desiatu dĺžku za 6c+.Meníme úlohy, dnes ide dať OS-pokus Rasťo, ja pôjdem prípadné PP, ktoré našťastie nie je potrebné, Rastík sa hecol a ďalší plusový bod pre neho, na tomto výjazde vedie teda už 2:0...darmo skúsenosti sú skúsenosti...Ďalších šesť dĺžok preberám vedenie opäť ja a peknými špárovými dĺžkami do 6a+ to dorážame na vrch, teda skoro na posledné 5b sme sa vysrali na vrchol aj tak nešlo a blbo by sa zlaňovalo...


Tour Rouge (V stena)-L´alchimie du temps qui passe 6b+/ED 350m
Krásna, nádherná a famózna špárovo-sokolíková línia...keď raz budete na Ihlách nechoďte domov bez tejto cesty!!! Super lezenie v super žule...desať dĺžok krochkania v nádherných sokolíkoch od 5c do 6b s posledným delikátnym Piolovským rajbasom na hrane za 6b+ v ktorom som strávil dobrú pólhoďku, ale zabojoval som...aspoň trošku som chcel skorigovať moje nepriaznivé skóre v kľúčových dĺžkach...Rasťo s rozkašovanými nohami silou vôle dolieza tiež bez sedenia a môžeme teda naše pôsobenie na Ihlách zhodnotiť ako celkom úspešné.
Vylezené tri cesty, 1300 metrov, 45 dĺžok, liezli sme síce iba tímovým štýlom, ale prvolezec všetko OS,alebo Flash a druholezec všetko TR bez sedenia...takže tak, Kapucína zatiaľ odkladáme, keďže Ondrík s Evou zapytlili tri cesty (Švajčiarska, Guliver a dačo na Trident), vyliezli akurát Petit Capoussin 6b+ na Roi du Siam...takže by to asi nemalo zmyseľ prídeme, keď na to budeme mať....


Valle dell Orco
Nedalo nám nezastaviť sa aspoň na deň cestou domov v mojej pomaly najoblúbenejšej oblasti (samozrejme po Ádry) a trošku sme poskalkárčili v miestnych špárách.Ondra sme nahnali na rozlez do Fissury di Panetton za 6c+, že ak si frajer tak onsajtni...heh ale sadol, no na RP už išiel ako vagón ja som si to dal tiež a potom sme sa zavesili do môjho nedávneho pytla stropová širočina Non so chi mi tenga 7a+ (E5 6b), kde som zletel dole hlavou do 5-kového Camalotu. Berieme prilby a cvičíme, cvičíme a cvičíme až kým ma to nejakým zázrakom nepúšťa na RP, jasné že Ondrík nemohol ostať v hanbe a držka-nedržka to tretím pokusom dorazil tiež aj keď mu hrozila celkom slušná zemovica...Rasťo s Evou povzbudzovali, fotili a natáčali no žiadne divadlo sa našťastie nekonalo.....
Ide sa domov, ale ešte sa hádam vrátime...

Text: Maroš