Aconcaqua 6962 m.n.m.

Andy 23.1.2012-31.1.2012

Acconcagua... Najvyšší vrch Ánd... Najvyšší vrch na juhoamerickom kontinente a dokonca v celej Amerike... jeden zo slávnej „sedmičky“, nazývanej aj Koruna Sveta... Vrch, ktorý svojou výškou 6962 m.n.m. len tesne zastal pred sedemtisícovými bránami... A konečne, vrch na ktorého vrchole, stál za posledných 12 rokov už tretí Levičan. 31.1.2012 sa to podarilo Braňovi Kušíkovi, spolu s Tatrancom Michalom Gerčákom. Pred ním to bola v roku 2000, dvojica Marian Červienka a Václav Vaja.

A tu je report o priebehu tejto miniexpedície od Braňa Kušíka:

PRÍPRAVY
23.1.2012
Po cca 200 km jazde autom údolím rieky Mendozy sme prišli do lyžiarskeho strediska Penitentes v 2700mnm - východiskového miesta do údolia Acconcagui. A to iba v sobotu (22.1.2012) sme sa definitívne rozhodli v Santiagu pre výstup na Acconcaguu - vzhľadom na to, že cesta a mosty do BC Tupungata (náš pôvodný plán) sú stále zničené. V nedeľu sme boli v Mendoze. Pivo tu neni veľmi dobre- taká light verzia piva – pivový strik?, zato víno je super – Malbec z Mendozy, presne podľa očakávania. No a steaky , tak tie sú tiež v poriadku.
24.1.2012
Na obed odchádzame z Penitentez do doliny. 1 a pol hodinová cesta do campu Confuencia (3380mnm) je v pohode cca 8 km. Tábor je pre mňa dosť veľkým prekvapením – keramické -splachovacie hajzle, stany s posteľami – to som ešte nevidel... Ale nech sa páči! (my spíme v normálnom northface stane)
25.1.2012
Absolvujeme prechádzku do BC pod južnou 2600 metrovou stenou Acconcagui. Dolina do BC má cca 10 km a prevýšenie 1000 metrov. Prechádzame po pravej strane ľadovca, ktorý nie je veľmi pekný, je zasypaný suťou z okolitých rozpadávajúcich sa kopcov – kto vie, koľko to ešte vydrží, kým im to tu všetko popadá, erózia je masívna... Zato južná stena Acconcagui je nádherná – taká naozaj himalájska.
26.1.2012
Cesta do BC Plaza de Mulas v 4300 mnm - pod severozápadnú stranu kopca má cca 22 km a prevýšenie 1000 metrov – dosť nekonečná prechádzka. Výhľady sú ale super, najprv západný hrebeň Acconcagui, následne kopec Pyramída, ktorý silne pripomína Kežmarák. Našli tu mumifikované telo nejakého Inku, čo asi nebola náhoda, pretože tadeto prechádzala pred 500 rokmi cesta Inkov z Machu Picchu do Čile. Na záver strmé stúpanie. A sláva!!! Sme tu po 5 a pol hodine. BC opäť prekvapuje, je veľký – vraj po BC Mount Everestu najväčší.
27.1.2012
Strávili sme deň v BC, pri peknom počasí sme sa boli prejsť v okolí. Krásne pleso (oni tu tomu hovoria lagúna – ale to je blbosť – je to pleso!!!) s výhľadom na výstupovú cestu na kopec. "Hotel", ktorý je cca 30 min od BC, je túto sezónu zatvorený. Čekli sme správy z domu a predpovede počasia, u susedov je za pár peňazí Wi-Fi, čo je celkom príjemné...
28. 1.2012
Prešli sme sa v rámci aklimatizácie do campu 1- Nido de Condores, v 5530mnm, prechádzali sme camp Canada v cca 5050mnm a camp Alaska v 5360 mnm. Cesta hore trvala 4 hoďky a po cca hodine strávenej v campe sme sa vrátili späť.
29.1.2012
Vzhľadom na veľmi silný vietor ostávame v BC a odkladáme tým pádom odchod do jednotky na nasledovný deň, pričom predpoveď počasia sľubuje stále pekné počasie so slabším vetrom - na úrovni 45 km/h. (nebola to pravda)

VÝSTUP
30.1.2012
10:25 vyrážame s BC, náš jadrový nosič nám nesie 20kg matrošu (stan, karimatky, jedlo a topánky) napriek tomu mame obaja ešte 10/12 kilové ruksaky.
12:10 prichádzame do campu Canada 5050mnm, dal som si na obed sendvič, čaj a cigu - pauza 20min.
13:30 som v campe Alaska 5360mnm 10 min pauza, čaj a ciga,
14:15 1.camp Nido del Condores (mimochodom aj včera aj predvčerom tu lietal kondor- bolo ho vidieť z BC- je to strašne veľký fták)
Cesta ako taká bola v pohode, zlepšili sme sa síce len o 10min, ale s 10 kilovým batohom (výsledok aklimatizácie?). Stále však fučí silný vietor - myslím naozaj silný cca 60-70km/h. Našli sme si tu miesto na stan neni síce super chránené, ale v rámci možného... Je to poriadna makačka, fučí, zadýchavam sa - nič moc - ale stan stoji!!! Následne sme boli u miestnej horskej - ohľadom počasia, správy sú celkom dobre, no najmä vietor by sa mal čiastočne utíšiť. (ani toto nebola pravda)
Navarili sme cca 8l vody zo snehu a pre lepšiu aklimatizáciu sme vypili aspoň po tri litre –už mám toch zeleného čaju tak akurát dosť (ako môžem doma vypiť 20 malých plzni....?) Kým svieti slnko, je celkom fajne, ale akonáhle zájde- je zima.
o 20h sme si dali večeru- zemiakovú kašu s pórom a šunkou - dobrá večera.
A teraz to blbé - idem nastavit budik na 4:00h. (práve v týchto prípadoch, keď je zima, ležím na tenkej karimatke a v úzkom spacáku, vietor fučí ako blázon- robí to v stane mega bengál, oblečený v skialpových nohaviciach, perovke, čiapke a na nohách vložky od spantík sa pýtam: Čo tu kurva robím?...)
31.1.2012
Noc prebehla mimoriadne zle- fúkal vietor, trieskal do stanu a nedalo sa vôbec spať. Ja som spal cca hoďku a Gero vôbec, čo pri dnešnom výstupe ani trochu nepomohlo.
4:00 - vstávame po „super“ noci, Gero varí vodu na výstup, a šupli sme si nusle na raňajku. Obul som si nové spantiky, nasadil mačky, mám oblečene pérové otepky a 8000 pérovu bundu.
5:45 - vyrážame na kopec, je ešte totálna tma (máme čelovky)
7:15 - sme v prvom tábore Berlin 5930 mnm, za hodinu a pol sme nastúpali pekných 430m
7:45 - tábor Cholera v 5980, tadeto sme len prešli
11:00 - tábor Indipendencia 6350 medzi týmito tábormi fúkala stovka- a to nebola vôbec sranda, išli sme aj k zemi. Do tohto momentu šiel plán podľa plánu. Vďaka deficitu jedla a energie sa mi to začalo výrazne kurviť - jednoducho už som nevládal. Kým predtým som šlapal stále, v týchto miestach to vyzeralo tak, že som prešiel cca 30 krokov a musel som si dať pauzu na 20-30 nádychov.
Nasledoval dlhy kilometrovy traverz „Traversata“ do kopca, už priamo pod vrcholom A a na koniec posledných 300 výškových metrov nekonečný, 40/45° svah cez Canaletu k vrcholu
16:00 - sme na vrchole Acconcagui,
Sú tu tri malé kríže, trochu bordelu - inak nič. Nič? ... Gero a Ja!!! Príjemný pocit ešte vrcholová fotka a cígáro.

Teda (štatistiky):
Výstup nám trval 10h. Zostup 3,5h
Cela trasa merala hore-dole 11km
Výškovo cca 1440m, štartovali sme z Nido de Condore (5520mnm), končili na Accocaqui (6962mnm)
A ako bonus:
Za tento týždeň sme prešli 140km a nastúpali cca 6500 metrov.

No a nakoniec moje pocity- dnes som šlapal hore nevyspatý, raňajky mi moc nesadli, od 2/3 cesty som nevládal a vliekol som sa ako slimák (pôvodný plán bol, že to zmastime za 7-8h) a to len preto, že som nejedol cestou, resp. zobral som si malo jedla? Alebo zlú konštaláciu jedla?(4 kusy 25 g Enervit gelov, dve 50g enevit tyčinky, jedny sezamové tyčinky s medom a čokoláda je na 15 hodín asi málo) S tohto sa ale viem poučiť... Na druhej strane to absolútne podstatné – vyliezol som na najvyšší kopec Ameriky, nič sa mi nestalo - tak nech sa páči!!!

Text: Braňo Kušík, Úvod: Maroš