Do tretice Chamonix

Lezenie v okolí Aiguille du Midi

Krása, pohoda a fantázia. Týmito tromi slovami by som opísal tohtoročnu zimu v Chamonix, keby som sa o všetky tie zážitky nepotreboval deliť. Ale keby sa ma niekto opýtal ako bolo, odpovedal by som toto.....

Boli to nádherne prežité tri týždne. Áno iba tri, v každom mesiaci jeden. Pre niekoho nenormálne veľa, no pre mňa strašne málo. Zvlášť teraz, keď si listujem sprievodcu a vídím všetky tie krásne línie, ktoré sme nestihli poliezť. Niekedy si prajem aby mi stačilo vyliezť jednu peknú, ťažkú a hodnotnú cestu a bol by pokoj, no potom vyleziem tri storočné klasiky a som v tom zase až po uši. Je to ako začarovaný kruh. Človek ide na výjazd, na papieriku zopár ciest, ktoré chce vyliezť a domov sa vráti s A4-kou plnou ďalších plánov. Ale to je na tom asi to pekné a srdce pravého horolezca by nemalo ostať nikdy spokojné. Alebo, že by áno? Neviem. Asi závisí od uhla pohľadu. Niektorí to robia, lebo chcú podať parádny výkon a chcú posúvať hranice, niektorí pre absolútnu pohodu, niektorí ani nevedia prečo a ja som si vybral tú štvrtú možnosť (asi najhoršiu), chcem vyliezť úplne všetko.....

Takže po mrazivom januárovom výjazde, keď sme išli hlavou proti múru, spali pri -25°C na ľadovci, celé dni mlátili do tvrdého vodného ľadu (výsledok tri pekné ľadové cesty) a februárovej katastrófe, kedy sa pokazilo úplne všetko (výsledok jedna krátka cesta) je tu konečne výjazd ako sa patrí. Počasie úplne excelentné, partia nezabudnuteľná a na konte, štyri nádherné cesty. Tak taká bola tohtoročná zima v Chamonix....

V sobotu poobede hádžem do auta sviňu a lyže v Nitre priberám ďalších dvoch pacientov (Maťo & Forest díky za super výjazd), v Trnave Katku a môžeme vyraziť. Valíme celú noc, ranné prebalovačky na parkovisku a o ôsmej si už s nacapeným lícom na skle lanovky, vychutnávam spolu s haldou ceprov výhľad do krásnej severnej steny Aiguille du Midi. Vystupujeme, vietor taký, že by som šiel najradšej prvou lanovkou naspäť do Chamonix na čokoládový croissant, ale stálo to 40 éčok, musíme sa hecnúť, aspoň tri dni, potom bude aj ten croissant...

11.3.2012
Aiguille du Midi
Cosmiques arete II, 4c, AD
...veci skladáme v bivaku pod chatou Cosmiques. Parádny winteraum na skalnej hrane, drevené postele, nádherné výhľady a teplúčko. Keby mi niekto povedal, že spal v januári pri -20°C, 100 metrov odtiaľto v stane, myslel by som si o ňom asi svoje... Holt každým dňom sa učíme niečo nové...
Okolo obeda v pohodičke naliezame do slnkom vysvieteného Cosmického piliera, megaklasiky na Midi. K prvej vežičke ťahá snehy a mixy Katka. Nasleduje zlaňák a trošku skalného lezenia do 4a pod druhú vežu. Opäť sneh a posledný skalný výšvih. Pekná špárka za 4c a ľadovo-mixový komín, ktorý nás privádza rovno na výhliadku. Jednohlasne sme sa s Katkou zhodli, že to bola krásna túra, ktorú sa určite oplatí ísť.

12.3.2012
Mont Blanc du Tacul (východná stena)
Modica-Noury III 5+, 5a, TD+, 500 metrov
Na druhý deň o šiestej opúšťame náš domček na stračej nôžke a na lyžiach mierime pod východnú stenu Taculu. Stará známa okrajovka, starý známi žlab s jedným krátkym ľadíkom a už sme na odbočke. Vľavo Gabarrov, vpravo Modica. Liezol som obidve. V prvej nám chýbalo doliezť jednu dĺžku, ktorá vyzera celkom ľahko, s tým sa moje ego ešte ako-tak vie vysporiadať, ale v druhej nám chýbalo doliezť päťkový ľad a dve skalné dĺžky a s tým sa už teda vysporiadať neviem, a tak som tu zase....
Naliezame, prvé dĺžky sú v pohode, ľahké mixy, sem-tam ľad, sem-tam sneh. Čím sme vyššie, tým to ide stále viac a viac do kopca, ale z päťpluskových ľadov sú štvorkové, vplyvom veľkého množstva ľudí, ktorí sa týmito dvoma cestami každý deň prejdú. Všade krásne veľké stupy, niekde dokonca aj chyty, ale vôbec mi to neprekáža aspoň sa konečne cítim aj v „papierovo“ ťažkom ľade ako borec. V posledných dvoch dĺžkach sa však všetko mení a prichádza na rad drytooling. Teda mal by, ale my „klasici“, ktorí máme Nomici iba kvôli značke, samozrejme lezeme po rukách. Dolez na hrebeň, zlaňáky a nekonečný výšlap na Cosmiques. Ďalší pekný deň je za nami...

13.3.2012
Pointe Lachenal
Traverse of Pointes Lachenal II, 4a, AD
Tretí deň slniečko opäť pripeká a keďže všetky mixové cesty na Tacule sú hrozne suché, volíme peknú klasickú hrebeňovku cez tri vrcholy Pointes Lachenal. Na prvý vrchol nás privádza krátka asi 100 metrová snehovo-ľadová stienka do 45°. Nasleduje pekný skalný a celkom vzdušný traverz za 3a (druhý vrchol), zlaňák, traverz v hnusnom tvrdom ľade a pekný, dlhý komín za 4a (tretí vrchol). Zostupujeme ku lyžiam a lyžujeme celou Valle Blanche a Mer de Glacom (štvrtý vrchol) dole do Chamonix.

14-15.3.2012
Rest v Chamonix. Slnko, pohoda a................. croissant.
Nad ránom volajú chalani (Dušan Myslivec a Rišo Nyéki), že sú v Chamonix na parkovisku, či by sme pre nich nedobehli. Páni Horolezci, nám zase raz ukázali ako sa to robí a vyliezli za deň Severný kuloár na Dru, aby toho nebolo málo Rišo dal všetky dĺžky na OS a vraj sa to točilo okolo M8. Škoda len, že im chýbalo doliezť posledné dve dĺžočky ľahkého ľadu, no kvôli tme museli začať zlaňovať, ale myslím, že v tomto prípade sú tie dve dĺžky naozaj úplne bezvýznamné....krásny výkon.
Vo štvrtok zrestovaný, vyrážame v pätici na chatu Plan dell Aiguille. Stále krásne počko, super winteraum a krásne steny ako na dlani. Ihly zo severu mi celkom učarovali a určite sa sem v lete ešte prídem pozrieť...

16.3.2012
Rognon du Plan (severozápadná stena)
Le Fil á Plomb III 4+, TD+, 700 metrov
Plán je jasný. Budíček o tretej. Maťo s Peťom Gajdošom a ja s Katkou, ideme vyliezť krásnu a dlhú ľadovú klasiku Le Fil a Plomb. Forest, ktorého trafil pred tromi dňami do ramena šuter, nám robí podporný team a vynesie nám (lanovkou) vo svini spacáky a lyže hore na Midi. My tam dolezeme, ak stihneme zlyžujeme spolu s Forestom do Chamonix a Maťo s vecami pôjde lanovkou dole, ak prídeme neskoro prespíme na Midi a zlyžujeme ráno. Logistika premakaná a ono to na počudovanie aj všetko klaplo. Famózne lezenie, asi najkrajšie aké som tento rok v zimných Alpách zažil. Naozaj veľkolepá cesta s krásnymi ľadovými výšvihmi do WI 4+. Zopár ľahších dĺžok si dokonca natiahla aj Katka, čo je v takej dlhej ceste podľa mňa pekný výkon. Doliezame na hrebeň, ktorým ešte dve hodiny bojujeme na Midi a v 3600 to nie je žiadna sranda, zvlášť keď sme ráno vyrážali výšky 2100 m.n.m. Teda pekných 1500 výškových metrov za deň v nohách a pred nami nekonečná lyžovačka do údolia croissantov.

Posledný večer, ako každý čo sme boli dole, príjemné posedenie s ľudmi, ktorí nám o lezení určite majú čo povedať, s ľudmi, ktorí nás o lezení môžu veľmi veľa naučiť a s dobrou bandou bláznov a s nezabudnuteľným Forestom.... A také večery sú pre mňa naozaj vzácne....Ďakujem

Text: Maroš