Prvý jarný tatranský skialp

6 dní, 12 zjazdov a 1 cesta

Ani sme sa nenazdali a do Tatier prišla jar. Prašan sa nám zmenil na firn a začala sa pravá jarná tatranská lyžovačka. Najlepšie podmienky, kedy bola zlyžovaná ťažká Tatarkova cesta v JZ stene Kežmarského štítu a zrealizované zaujímavé prechody ako Brnčalka-Kriváň, nonstop za 12 hodín, alebo Lomničák, Gerlach, Vysoká na lyžiach a za deň, sme síce prepásli lezením v Chamonix, ale nedá sa byť všade... Podmienky sú stále super, teda hurá do žlabov!!!

Veľká studená dolina
Hneď prvý jarný deň, využil Marian na lyžovačku vo Veľkej studenej doline. Od Térynky, vystúpali spolu s Gerom a s tatranskou lyžiarskou legendou, Peťom Lichým na Žltú lávku (S2, do 40°), odkiaľ zlyžovali na Strelecké polia a pokračovali do Priečneho sedla (S2+, do 40°) aby si celou dolinou mohli vychutnať fajný firník...
Další deň sme potom dali pokus o zlyžovanie Javoráku na juh, ale zle presnežený skalný prah a nepríjemný vietor nás zahnali späť, tak sme trochu polyžovali aspoň v Generále (S1, do 35°).

Skalnatá dolina a Malá Studená dolina
Zvyšné dva dni som podnikal sám. Nechcelo sa mi veľmi šlapať (iba lyžovať) a tak som využil lanovku na Skalnaté pleso a do Lomnického sedla. Na úvod som zvolil Lomnický štít a zjazd smerom na juh normálnou zostupovou trasou (S4/4+, do 50°). Prvé oblúky a vypúlené oči ceprov, boli celkom zaujímavé, zvlášť dve užšie miesta, kde som šúchal päty a špičky lyží, ale nižšie v žlabe to už bolo OK a sneh bol ideálny. Z Lomnického sedla som potom pokračoval traverzom Veľkej Lomnickej kopy so zjazdom do Malej Studenej doliny ku Zámkovského chate (S2, do 40°). Poobede ma dole sprevádzal jemný dážď, jar je tu...
Ráno opäť Skalnaté, odkiaľ stúpam na Huncovský štít. Idem skoro, je teplo a trochu sa obávam, že sneh v žlabe bude prepálený, no na prekvapenie je všetko tvrdé a na vrchole ma neminie nudné vyčkávanie. Konečne to ako-tak povoľuje a robím prvé oblúky v Centrálnom žlabe (S4, do 45°), ktorého prvozjazd, urobil Vlado Tatarka v roku 1986. V polovici žlabu treba trafiť správny traverz doprava, ktorý ma dovedie na strmú naklonenú platňu, čo je zároveň najťažšie miesto. Odtiaľto ešte zopár oblúkov a som v žlabe, ktorý spadá z Huncovského sedla (S3, do 45°). Lyže na chrbát a stúpam do sedla, kde chvíľu oddychujem a vychutnávam si tento deň už druhý zjazd do Skalnatej doliny. Opäť lanovka do Lomnického sedla, odkiaľ sa presúvam Filmárskym žlabom (S2-, do 38°) do Malej Studenej doliny. Keďže je ešte iba dvanásť hodín, volím výšlap na Térynku a do Baranieho sedla, kde už síce mám celkom dosť, ale pokračujem až na Baranie rohy. Odmenou sú krásne výhľady a ešte krajšia lyžovačka po vrcholovom plató, ktoré je samo o sebe ľahučké, no záver si okoreňujem nie klasickou líniou do sedla, ale hneď prvým žliabkom vpravo (S3, do 45°). Stále nestačilo, sneh je super, počko tiež, teda znova lyže na chrbát a hor sa na vedľajší Spišský štít, kde si ako čeršničku na torte dávam pekný strmý žlab do Malej Studenej doliny s jedným užším miestom (S3+, do 48°). No a potom už len čo najrýchlejšie do Smokovca trochu zregenerovať, lebo pekný víkend je pred nami....

Zlomisková dolina a Ihla v Patrii
V sobotu mierime spolu s Marianom na Vysokú. Z Popradského stúpame priamo žlabom do Dračej dolinky, odkiaľ pokračujeme až na Západný vrchol. Snehu je dosť tak to využívam a pomaly sa z vrcholu zošúcham rampou (S3+/4, do 50°) do Centrálneho žlabu (S3 do 45°), ktorým si to už vo dvojici valíme naspäť na Popradské. Príjemná doobedná prechádzka no na zvyšok dňa už radšej iba restujeme.
Nedeľa už len taká pohodička. Zase plech, zase teplúčko a tak s Katkou, vyrážame dobyť Ihlu v Patrii. Na úvod menšie orientačné problémy (netrafili sme žlab), teda šlapeme až na hrebeň a k tejto najznámejšej tatranskej ihle lyžujeme vedľajším žlabom. Lyžiarky meníme za lezečky a už naliezam do Štáflovej cesty za IV z roku 1929... Peknými vaničkami doliezam na vrchol a doberám Katku. Zlaňák, zopár gýčových fotiek a žlabom sa vraciame napäť na hrebeň, odkiaľ si vychutnávame príjemný zjazd južným svahom Patrie (S1, do 30°), pomedzi kosovku až na Štrbské pleso.

Jar sa v Tatrách teda rozbehla na plné obrátky a po šiestich náročných dňoch, dvanástich krásnych zjazdoch a jednej vylezenej ceste si konečne, vychutnáme aj zaslúžený oddych. Dúfam, že sneh ešte chvíľu vydrží a čo to stihneme v apríli polyžovať a poliezť...