Sneh, skala a ľad

Severná stena Aiguille du Midi

Aiguille du Midi má mnoho tvárí. Na jednej strane na Vás čaká nádherné, špárové a platňové lezenie vo fantastickej oranžovej žule. Taká je mnohými lezcami vyhľadávaná 200 metrová južná stena. Ale na strane druhej sa majestátne týči 1200 metrov vysoká severná stena, pozliepaná z rozbitej skaly, snehu a ľadu. Dokonalý alpinistický cieľ! Samozrejme v neposlednom rade je to aj komerčná tvár. Lanovka, ktorá Vás vyvezie z 1000 m.n.m do 3800 ani sa nenazdáte. Predražené bufety a reštaurácie na vrchole a haldy ceprov a všade prítomných Japončíkov. Ale to je práve to, čo robí Midi jedným z najatraktívnejších alpských vrcholov a služby samozrejme využívajú aj všetci horolezci....

22.7.2012: Aiguille du Midi (S stena)- Pilier Frendo 5c/ľad 80°, D+, 1200 metrov
Teda sa aj my vyvážame v sobotu poobede na medzistanicu Plan de´l Aiguille, rovno pod náš zajtrajší cieľ, pod severnú stenu a Pilier Frendo, ktorý sa tiahne jej stredom a je vysoký 1200 metrov...
3:00, zvoní budík. Ak chceme pilier doliezť zarovno s francúzskymi vodcami, ktorí sa dovezú prvou lanovkou o 6:30, musíme vyraziť minimálne o dve-tri hodiny skôr. Jasná noc, veci nechávame v našom malom a útulnom, provizórnom bivaku a berieme len to najnevyhnutnejšie, len tie lezečky mohli zostať dole, keďže sme ich po celý čas nevytiahli z batoha. Nástup pod samotný pilier je celkom v pohode, trvá cca hodinu len záver znepríjemňujú trhliny.
Naliezame. Úvod, lezieme súčasne, položená rozbitá rampa, z ktorej treba v správny čas vytraverzovať doľava do kútov a komínov. Tie ešte nepredstavujú, žiadne problémy, ale dokonalá bodka za úvodnou časťou je, doprava sa tiahnuca širočina za V, ktorá nás privádza opäť do ľahšieho terénu na hrane piliera. Opäť stupňujeme tempo a valíme súčasne terénom III-IV, až do exponovaného sedla po záverečnou a zároveň aj kľúčovou stenou. 5 plných 60 metrových dĺžok a sme pod záverečnými snehmi. Super lezenie, celkom pekná skala, kúty, komíny a špáry IV-V s jedným miestom za VI. Tenká prstová špára v kúte, ktorá celkom vo vibramoch potrápila, ale podarila sa na OS, na rozdiel od Francúzov a Talianov, ktorí nás práve dobehli a veselo to prehákovali. Záverečné snehy na hrebeň plánujeme vybehnúť, no to ešte netušíme, že nás čaká miestami až 80 stupňový ľad. Obúvame mačky, do rúk čakany a hurá do naháňačky s Talianmi, ktorí nás trochu zanechali. Na snehu však výrazne spomalili tempo a o chvíľu zisťujeme prečo. Tvrdý nepríjemný sneho-ľad do 60 stupňov, ktorý sa nedá vôbec odistiť. Asi v polovici ich obiehame a záverečný ľad a prevej na hranu už doliezame osamote s celkom pekným náskokom... Tie tatranské snehy sa v zime oplatilo šlapať. Sme na hrebeni, už len domotať sa choďákom na Midi, čo je v 3700 metroch celkom zábava a potom sa už len nechať unášať preplnenou lanovkou do údolia. Cestou si ešte vyzdvihujeme spacáky na Plane a ideme to cestovinami osláviť na parkovisko do Chamonix.

Text: Maroš