Oranžový obelisk

Južná stena Aiguille du Midi

Sme tu už vyše mesiaca a začína to byť na nás poznať... Tak napríklad predvčerom som ráno pod južnou stenou Aiguille du Midi, vytiahol z batoha dve pravé lezečky.... Chvíľkovú paniku a nadávky, vystriedal vzápätí smiech... že sme sem prišli lanovkou za 50 euro, dva dni sme chceli stráviť na ľadovci v 3600 m.n.m a liezť v 200 metrovej stene, na naše pomery celkom ťažké špárové cesty, asi nemusím ani hovoriť....

Na druhej strane, poflakovanie sa po Chamonix má aj svoje výhody. Po slnečných okuliaroch, zlatom náramku (asi), červenom frende (Black Diamond) som dnes ráno našiel dva pekné Nomici!!!! Aj som ich chcel vrátiť no po chvíli snaženia a ponúkania náhodným okoloidúcim, dvoch momentálne asi najlepších čakanov na trhu, som to vzdal...

Ale poďme späť pod južnú stenu, ktorá sa v nádhernom prostredí Valle Blanche, vypína ako veľký oranžový obelisk. Návrat do Chamonix nehrozil ani keby som mal liezť bosý a tak som narval na nohy Katkine minilezečky a poď ho do špárovej Mazeaudovej cesty za 6c+.

14.8.2012: Aig. du Midi (J stena)- Voie Mazeaud/Quand Yannick... 6c+, ED+, 8 dĺžok, 200 metrov
Prvou dĺžkou za IV sa zo slzami v očiach a v nenormálne malých lezečkách krok po kroku, pomaly prebíjam na štand. Tu sa vyzúvam a lezečky putujú po lane ku Katke, ktorá za mnou dolieza. V nasledujúcej dĺžke sa rozhodne. Krásny Yosemitský sokolík v hladkom kúte za VII a nádhernej oranžovej žule. Po chvíli premáhania sa pri obúvaní, naliezam a na počudovanie, malé lezečky bohovsky držia na trenie. A takto sa teda prebíjame dĺžku za dĺžkou bližšie k vrcholu... Kľúčová dĺžka za 6c+ je absolútne bez stupov, takže to využívam a darí sa na OS. V piatej dĺžke sa naša cesta spája s ľahkým Rebuffatom, no keďže nám to takto pekne odsýpa, nalezame do vedľajšej cesty, ktorá je vlastne pekné a logické predĺženie Mazeaudovej línie s názvom Quand Yannick s´en mele. Krásna lezenica v super špárach, no po ďalších dvoch dĺžkach za 6c už nohy začínajú trošku pobolievať a tak namiesto poslednej dĺžky za 7a v brutálnej platni radšej volíme krásny 50 metrový kút naľavo za 6b/c. Vrcholfka, zlaňák no a potom už len večerný piknik na ľadovci.

15.8.2012: Aig. du Midi (J stena)- Voie Rebuffat variant 6b, TD+, 8 dĺžok, 200 metrov
Ráno trošku pofukuje a tak vylihujeme v stane dlhšie ako sme plánovali. S obavou sa dívame do steny, na dnes bola totiž v pláne pravdepodobne najlezenejšia cesta v celej oblasti Mont Blancu. Absolútna megaklasika- Voie Rebuffat. Máme však šťastie. V stene je iba jedna dvojka, tak na seba rýchlo hádžeme veci a mastíme pod cestu. Katka si plánuje celú cestu vychutnať na prvom konci lana a tak nemusím ani trpieť v jej tesných lezečkách, dokonca sa neprezujem vôbec a budem drtiť vo vibramoch ako kedysi Rebuffat. A keď už vo vibramoch tak samozrejme aj bez mádža... V niektorých sokolíkoch na trenie som si celkom pekne zaliezol aj napriek tomu, že boli od V do VI+, ale cesta je to nádherná a keď v nej nie sú fronty, určite sa ju oplatí vyliezť! Katka vyliezla všetko na OS a poslednú dĺžku sme si opäť namiesto klasického dolezu za IV+ ochutili pekným variantom na vrchol za 6b. Stále nestačilo a tak zlaňujeme jednu dĺžku na policu, obúvam Katkine „bojovné“ lezečky a na RP ešte leziem poslednú dĺžku s cesty Quand Yannick.. za 7a, ktorú sme včera vynechali.
Pekné dva dni za nami, vezieme sa lanovkou dole a večer prichádza po deviatich dňoch krásneho počasia, vytrvalý dážď....

Text: Maroš