Au revoir Chamonix!

Dent du Géant

Posledné dni v Chamonix boli upršané. To asi hory smútili, že odchádzame.... Bolo to nádherných 7 týždňov. Ľudia prichádzali a odchádzali, sneh padal a topil sa a sny sa plnili jeden za druhým.
Ďakujeme!!!
Spomínam na prvý pohľad na zasnežený hrebeň zubatých Aiguilles Chamonix, na melódiu Katkinej flauty, ktorá sa niesla parkoviskom, na našu prvú vylezenú cestu, na našu prvú veľkú alpskú stenu, na prvé dotyky s fantastickými špárami na Blatieroch, na osamelú noc v chate Leschaux, na prvý pytel v Brownovi a na prvý alpský bivak v stene...
Spomínam na všetkých, ktorí nám tu robili spoločnosť. Na horskáčov, na Rasťa s Mirom a na dobré domáce rezne, na Ondra s Evou a na spoločné lezenie, na Iva s Miškou a upršaný deň na skalkách....
Je čas ísť domov, ale predtým sa treba ešte rozlúčiť....
Posledná prechádzka po Avenue Michel Croz, posledné Fish fingers v bare Elevation a posledný kopček zmrzliny...
Je čas ísť domov... Tešíme sa, ale zároveň sa nám nechce... Vieme, že už o týždeň sa sem budeme chcieť vrátiť... Vieme, že už o týždeň nám bude chýbať nádherná žula. Vieme, že už o týždeň nám bude chýbať piskot svišťov na lúkach pod Blatiermi a vieme, že už o týždeň nám bude chýbať bageta zo syrom, ktorú sme si vždy po návrate z hora dávali...
...nič sa nedá robiť. Je čas ísť domov... Ale vrátime sa!!!
Au revoir Chamonix!

27.8.2012: Dent du Geant (južná stena)- Burgasser 6c, TD, 6 dĺžok, 150 metrov
Tunelom popod Veľkú Bielu Horu (Mont Blanc) opúšťame Chamonix. Údolie, ktoré nám bolo 7 týždňov domovom... Zrazu sa ocitáme v úplne inej krajine. Divoké rieky, rozorvané údolie a drevené domčeky naskladané jeden na druhom. Tomu všetkému panuje grandiózny a vyzývavý Peutereyský hrebeň, ktorý začína na úbočí Aiguille Noire de Peuterey a tiahne sa cez zasnežený Aiguille Blanche de Peuterey až na samotný kráľovský Mont Blanc. Taký je Courmayeur. Sme v Taliansku...
Kocháme sa novými pohľadmi. Predsa len, keď je človek 50 dní v Chamonix pozná už každú vežičku, každý serak, každú stienku a každý pilier. Zrazu niečo nové. Obdivujeme nedobytne vyzerajúce Freneyské piliere, krásny žlto-oranžový Veľký Anjelsky pilier (Grand pilier d´Angle) a priam himalájsky pôsobiacu stenu Brenvy.... Až teraz si uvedomujeme, že aká je mesiac krátka doba, čo všetko sme ešte nestihli a pre čo všetko sa ešte musíme vrátiť... Hory nekonečných možností....
A to ešte nechcem opisovať naše pohľady ráno na chate Torino, keď sme trochu bezmocne hľadeli smerom na Capucíny, piliere Taculu, Tour Ronde... toľko sme toho nestihli....
Ale nevadí. Náš výlet sa chýli ku koncu a je treba za ním urobiť peknú bodku. No a krajší záver ako 4013 metrov vysoký Obrí zub (Dent du Geant) si ani neviem predstaviť....
Na ľadovci skladáme veci a pomaly šlapeme pod južnú stenu tohto zrejme najkrajšieho štvortisícového skalného útvaru v celých Alpách. Pred nami aj za nami sú v rozostupoch vodcovia s klientmi. Je to naozaj veľmi vyhľadávaný vrchol, hlavne preto, že jeho juhozápadnú hranu, takzvanú normálku ovešali hrubými lanami, aby sa tam dostal „každí“. Pod 150 metrovou južnou stenou sa s radosťou odpájame a naliezame do cesty Burgasser-Liest z roku 1935. V čase prvovýstupu to bol vážny počin. Práve v tejto ceste bolo prvýkrát v Západných Alpách použité umelé lezenie po skobách (hákovanie) na dlhých úsekoch. Dnes je cesta lezitelná voľne za 6c.
Po dažďoch a snežení sa malo konečne na deň vyčasiť a v 4000 m.n.m mali byť 4 stupne. Jeden jediný deň pekného počasia. Ako na požiadanie...
Ranný vietor, ktorý nám celý čas znepríjemňuje nástup nám však hovorí niečo iné. V prvej dĺžke za 6b neskutočne mrznú prsty na rukách aj na nohách. Potom sa už našťastie oprie do nás Slnko a pomaly sa predierame k nášmu vytúženému vrcholu. Ešte posledná dĺžka a sme hore. Nádherné výhľady, neopísateľné pocity, vrcholovka a zlaňák....
Je čas odchodu.... Posledný pohľad na Ihly, Dru, Tacul, Capucíny a na Mont Blanc...
Je čas odchodu....ale vrátime sa!
Au revoir Chamonix!!!

Text: Maroš