Český píseček

Teplice a Adršpach

Auto hrkoce po starej vydláždenej ceste, blížime sa do Teplíc. O pól hodinu už zakláňame hlavy pod úžasnými líniami, ktoré vytvorila príroda a mnoho generácií miestnych borcov. Zopár z nich (samozrejme len tie ľahšie a odistenejšie) by sme chceli nasledujúce dni popreliezať.
Teplické skaly:
Žíznivá- Saská VIIa
V sprievodcovi je síce výkričník pri tejto ceste, ale je to ideálna rozlezovka. Komínik, prepad a kúsok fajnej žabovačky.
Podzimní-SV spára VIIIa
Rozlezení by sme teda boli a tak o chvíľu pádlujem v žabách peknej VIIIa špáry od Rudolfa Zeidlera. Problémy začínajú kúsok nad prvým a zároveň jediným kruhom, kedy sa žaby menia v nepríjemnú širočinu, ktorou to treba dobojovať na vršok.
Sluha- Vydařená VIIa
Excelentný sokolík, ktorý je poriadne zastrčený v útrobách teplických lesov, ale naozaj stojí za to pohľadať. Veď kvôli takýmto špáram sme v horách ochotní vstávať o piatej a šliapať 3 hodiny pod nástup.
První milenec- Z diry do díry VIIb
Zachcelo sa nám trochu stenového lezenia a zhodou okolností sme si vybrali cestu, ktorej sme za 35 rokov urobili len 7.prelez, pričom posledný bol v roku 2001. A pri tom celkom pekné lezenie...
Opat- Biřmování VIIc
Na večer som sa natlačil do zaujímavej VIIIb špáry od Lukavského (Vyhnání ďábla), v ktorej som to hneď pri prvom kruhu zabalil a tak som pre potešenie naliezol aspoň do sokolíka za VIIa (autor ten istý). Po tvrdom boji a tesnému úniku pred petelicou do slučky, ktorá by sa zrejme vytrhla (bol kúsok pod ňou ešte kruh) sa z tejto cesty vykľulo podľa vrcholovej knížky VIIc na RP. Aspoň že tak...
Sokolík- JZ spára VI
Druhý deň patril rozlez treningovému sokolíčkovi pod Chrámovkami, ktorého si natiahol Rasťo
Věž přátelství- Převislá VIIIa
Potom som sa zopárkrát zhlboka nadýchol a pustili sme sa do cesty, ktorú som už niekoľko výjazdov vytrvalo obchádzal. Fantastická línia od Herberta Richtera. 30 metrov špáry, 2 kruhy a delikátne stavanie na záver. V skratke celkom hodnotná cesta. Na vrchu sa zapisujeme ešte do pôvodnej vrcholovej knížky pod slávne mená ako: Richter, Šolc, Šmíd, Mrozek, Koller, Kuráň, Piala... A aj krátka spomienka na Šofa pri ktorého mene je v zátvorke OS. Ako hovoril: ,,veď ono sa to inak ani nedá''.
Martinské steny-Gotická hrana VIIb
60 metrov lezenia! No nechcem preháňať, ale Chrámovky a Martinské steny sú ako polovica Žĺtky, Ošarpancov alebo Ostrvy. Alu tu treba naozaj liezť...
Lezenie mi celý čas spríjemňuje vrtuľník, ktorý prišiel po nešťastníka čo sa zosypal z neďalekej Richterovej, Muší cesty.
Feťácka- Marihuana VIIc
Asi najkrajšia cesta akú som na piesku liezol. Dobre keď nie na piesku tak v Tepliciach určite! Super lajna od Jarýka Stejskala. V sprievodcovi má hviezdičku, no ja by som dal aj tri...
Kombinácia peknej špáry, madlovitej stienky a luxusného rajbasu. Do toho dva kruhy a plno plno slučiek. A tie výhľady...
Adršpach:
Křesadlo- Cesta maquistu VIIb
Tretí deň nám hlásia dážď, ktorý o desiatej naozaj prichádza a tak stíhame iba jednu nie celkom peknú cestu v Ádri. Aj tak už nevládzeme, teda nezostáva nič iné ako sa rozlúčiť. Verím však, že nie na dlho...

Text: Maroš