Teplické klenoty

Teplice a Křižák

Auto hrkoce po starej vydláždenej ceste, blížime sa do Teplíc... Či? To som vlastne písal naposledy...
No dobre tak toto teraz preskočíme... Vchádzame do Teplického údolia. Po stranách sa objavujú prvé menšie vežičky. Čím však ideme hlbšie, tým väčšie rozmery všetko nadobúda. Prichádzame pod prvé dominantné špáry: Převislá na Věž přátelství, Údolní na Hlásku, Sokolík na Kapucína, alebo Stará cesta na Skalní korunu. Zrazu sa úzky a strmý kaňon rozostúpi a na Pohádkovej lúčke sa otvárajú nádherné pohľady na majestátne Chrámové steny. Bumerang, Tsunami, Klekání, Notre Dame, Luftwaffe, Muší cesta, Kalamárka...Línie, ktoré síce pred miliónmi rokov vymodelovala príroda, ale až človek ich zdokonalil a každej z nich dal meno. Každá má svoj vlastný strhujúci príbeh a históriu. A každá znamená oveľa viac, ako len cestu na vrchol.... A samozrejme každá láka stále viac a viac...
Ach kedy už budeme veľkí a silní....

Jeseň v Tepliciach
V Teplických skalách sa nám tento rok akosi zapáčilo a sme tu opäť. Staré známe výhľady a staré známe výzvy. Navyše sa tu nájde na rozdiel od Ádru aspoň nejaký chyt...
Prvý deň nám pekne svieti a tak lezieme na vežiach Měsíční a Feťácká. Na rozlez jedna špárka- 50 metrová trojkruhová Stará cesta VIIa a jeden rajbas: Rajbyk VIIIa, ktorý je vlastne nástupový variant cez dva kruhy do cesty Marihuana. Hneď kúsok vpravo je cesta Hašiš VIIIc od trojice Stejskal-Nosek-Hubka. Pôvodne túto vyše 40 metrovú líniu preliezli s jedným stavaním pri druhom a zároveň aj poslednom kruhu a bolo to VIIIb. Voľne teda len o kúsok ťažšie a tak idem vyskúšať. Špára a krásna chytovata stena s hodinami. Potom už začína lezenie cez dva kruhy a zvlášť pri tom druhom to nie je zadarmo. Na OS som trošku vymäkol, ale druhý pokus už vyšiel podľa plánu a do vrcholovky si zapisujeme prvé teplické VIIIc. Stíhame ešte ľahkú špáru Lehká kavalerie VIIb a potom nás už vyháňa večerný dážď.

3x VIIIa
Ráno sa budíme len s malou nádejou na lezenie, ale ideme aspoň skúsiť. Rozlez vo vlhkom Elektrickom bále VIIIa dáva tušiť, že to dnes nebude nič moc, no opak je pravdou. Presúvame sa na krásnu vežičku a jednu z najväčších teplických klasík... na Ledního medvěda. V roku 1927 tu vyliezli Saskí pieskari cestu so 4 kruhmi a s jedným stavaním. Cesta sa volá Polární VIIIa. Musím uznať, že to bol na tú dobu neskutočný výkon a tí ľudia nie len, že vedeli liezť, ale boli aj trošku odvážnejší ako sme my... Nastupujeme komínom, ktorý sa na polici mení na špáru. Nasleduje super lezenica cez tri kruhy až k poslednému, pod ktorým je fakt celkom tvrdý boulder. V Pukanci takým dávame 6A.... Konečne štvrtý kruh, doberám Katku, chvíľu si po nej postúpam a prášim ďalej rajbasom priamo na chrbát spomínaného Ledního medvěda. Úžasná klasika!!!
Keď už sme začali s tými klasikami, ďalšou v poradí je špára na vežu Homole a to Údolní VIIb od Herberta Richtera. Ako sa dalo čakať je to celkom boj a aj keď je kruh presne tam kde má byť aj tak mám celkom „nadeláno“. V týchto klasikách človek strávi trochu viac času a tak do večera už stíha iba jednu cestu Bratrská VIIIa na Kance. Pôvodne VIIb so stavaním, ktoré ide preliezť voľne, ale celkom som sa vybál a zapotil. 4 kruhy a na môj vkus pekelné rajbasové lezenie miestami celkom vysoko nad istením... Ale dali sme a hurá do krčmy.

Rest day
Tretí deň sa nám vôbec nechce. Ráno nákup na obed prechádzka po Ostaši a večer opäť krčma s Janom Smoleňom (Smolo) a Tomášom Brtom. Chalani, ktorí už nejaký ten rok na piesku lezú a myslím, že je to celkom poznať. Špecialna vďaka Smolovi za ubytko a za spoločné lezenie...

Novembrové počko
Štvrtý deň sa budíme do sychravého rána a zima s mlhou nás sprevádzajú Teplicami po celý deň. Rozliezame sa s Katkou v peknej špáre Pálivá VI a v dosť poctivom rajbase na Papriku- Komáří VIIa. Začína to asi 30 metrovým komínom, ktorý prechádza cez hranu do trojkruhového rajbásku. Bojová nálada z predošlých dní upadla a tak sa ideme aspoň pozrieť na peknú výhliadkovú vežu Hladomorna, kde lezieme najskôr Jižní hranu VI a na dorazenie ešte jednokruhový Jídelní lístek za VIIIc. Ideme za Smolom, ktorý zatiaľ bachol dve Xáčka a spolu odchádzame...

Posledný deň v Tepliciach
Rozliezame sa v poriadnej špekovici na Papriku- Alergie VIIc. Hnusný rajbas, ktorý som zabalil hneď v prvom kruhu. Ďalej ani bohovi... Ďalší kruh asi 7 metrov v rajbase s ideálnou možnosťou trochu obrúsiť steny komína, ktorý číhal podo mnou. Tak som dobral Katku a Smola, ktorý nám to, síce s menšími nadávkami, ale natiahol. Ďakujeme... Potom sme si s Katkou vyliezli na super vežičku Sfinga, oproti Chrámovkám cestu Oblíbená varianta VI. Ja som ešte naliezol do Údolní VIIa na Sarkofág, ktorú som síce aj vybojoval, ale nech som robil, čo som robil, vrchol som nenašiel...tak som zlanil zo stromu. Všetko sme zavŕšili v krásnej Chrámovej spáre VIIb na oné majestátne Chrámovky. Super zážitok, parádne lezenie po madlách celkom do kopca a na 60 metrov iba 2 kruhy. Určite odporúčam je to fakt paráda.

Skalkárčenie na Křižáku
Piaty lezecký deň sme už pekne dokrčení, teda volíme doobeda Křižák a poobede cestu domov. Vybral som dve cesty na vežu Ovečka, kde sme tuším pred štyri rokmi spolu s Liborom a Ivanom Hrmom prvýkrát okúsili príchuť piesku. Cesty Zestárlá Jehňátka VIIb a Blejskání na časy VIIc a ďalšie Smolove Xa nám zabrali celé dopoludnie a tak si ešte na záver tohto super výjazdu s Katkou dávame krásnu a previsnutú Akademickú čtvrthodinku variant VIIIc na OS.
Spokojní a rozbití balíme a odchádzame.

Text: Maroš