Levický Ďumbier 201219.ročníkTak a sme zase o Ďumbier starší. Čo to sme polyžovali a podiskutovali. Zhodnotili sme aká bola sezóna a naplánovali aká by mohla byť tá ďalšia. Niektorí čo-to popili, iní čo to pospali, či dokonca pobivakovali. Hlavné je, že sme sa po roku opäť všetci stretli na tradičnom Levickom Ďumbieri.
Už teraz sa teším na budúcoročný okrúhly 20.ročník tejto akcie, pri ktorom oslávime aj 30 ročnú existenciu nášho oddielu! Samozrejme, pozvaní sú všetci...
Históriu si treba vážiť a tradície zase dodržiavať. Je to niečo, čo vlastníme, niečo na čo môžeme byť hrdí, niečo čoho sme súčasťou a niečo, čo môžeme raz posunúť ďalej. A preto už v piatok na obed šlapeme v ústrety Chate M.R. Štefánika pod Ďumbierom. Presne ako Marian s Emilom posledný predvianočný víkend v roku 1992, čo bol nultý ročník....
Snehu je síce málo, zrejme ani liezť sa nebude dať, ale nikomu to nevadí a už teraz vieme, že to bude ďalšia vydarená akcia. Prvá je na chate Katka, ktorá nás s Rasťom nechala v hanbe. Ďalší v poradí sú Frozen Chicken (Maťo, Oliver, Erik) a večer prichádza Marian, Emil, Číňan a Libor. Zábava sa teda začína a pokračuje až do skorých ranných hodín. Ráno potom v doprovode miestnej horskej služby, prichádzajú Sloso a Samo, ktorí si užili „príjemný“ bivak vo víchrici na hrebeni, keď to večer nemohli dobojovať z Čertovice až na chatu. Čo už, skúsenosti predsa treba zbierať vždy, všade a za každých okolností...
V sobotu víchrica nepoľavila, čo malo za následok, že niektorí slabší jedinci zdrhli dole do doliny, našťastie medzi nimi neboli členovia nášho oddielu. My ostatní sme to krvopotne dobojovali až na vrchol a trochu polyžovali. Domáci horolezci dokonca trávili deň v severnej stene a bola vraj celkom „zábava“. Večer sa k nám pridali ešte Jožo Faban s rodinou a Peťo Salaj.
V nedeľu sme dali zopár jázd a postupne sa každý vydal vlastnou cestou, s tým, že o rok zase na ĎUMBIERI!!!
Text: Maroš
|