Ľadový sen

Galéria Ganku

Na východe už obloha dávno stmavla, zatiaľ čo obzor na západe chytil oranžový nádych. Južnej panoráme vládne Kráľova hoľa so zaoblenými vrchmi Nízkych Tatier a oproti sa nad Popradskou kotlinou týčia zubaté tatranské štíty. Večerný pohľad na zelené, kosodrevinou porastené južné svahy Slavkovského štítu a čierna skalná stena Lomničáku, našepkávajú, že táto zima je na sneh zatiaľ extrémne chudobná. Doliny zalial tieň, stromy sa kolíšu v návaloch prudkého vetra a na podhorí sa v dedinách postupne rozsvecujú svetielka.
Nastal ďalší z krásnych tatranských večerov....
....Okolité steny sa rozžiarili fantastickou oranžovou farbou. Pleso na dne doliny je nadobro do konca zimy pod ľadom. Nad ním sa dvíha slabo zasnežená Česká veža, v Mlynárových vidlách sa robia pekné ľadíky a v pozadí sa tiahne južný hrebeň Veľkého Mlynára. Vo vzduchu cítiť mráz a dych sa zráža.
A do toho Galéria Ganku- kráľovná medzi tatranskými stenami...
Nastalo ďalšie z krásnych tatranských rán....

Ale počkať, čo tam robí famózna ľadová línia???

Nástup:
3:30-budík. 4:20-vyrážame z Popradského plesa. 7:20-zostup dole Váhou. 8:00-konečne sme pod jednou z najkrajších a najslávnejších stien v Tatrách. 8:15-nastupujeme do nádhernej ľadovej línie, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani v Dolomitoch, či v Alpách a ktorú si v tejto stene nik nepamätá a možno už ani nikdy znova nenatečie....
6 dĺžok, z toho 4 v krásnych ľadoch a previsnutých ciagloch.
Centrálny ľad M7+,WI6+
prvovýstup Riči Nyéki, Mišo Sabovčík, Adam Kadlečík 30.12.2012
(venované pamiatke Dina Kuráňa)
Línia takmer v celej dĺžke kopíruje buď cestu Centrálny kút, alebo Studničkovu cestu.

1.dĺžka (M5)
Trochu rešpekt, ale ide sa do toho. Spolu s Tónom Suchým sme odhodlaný zabojovať. Na úvod nič moc, roztrasené pohyby vysoko nad istením, hlavne neurobiť prúser. V Tatranskej päťke si človek niekedy naozaj zalezie do sýtosti. A v Galérke to platí dvojnásobne....

2.dĺžka (WI3)
Krásny 40 metrový ľadík, miestami trochu tenký, ale inak celkom pohodové lezenie. Lezieme v smere Centrálneho kúta a križujem slávnu Studničkovu cestu vylezenú v roku 1960 pieskarskou dvojicou Studnička-Hauschke. Svojho času jedna z TOP tatranských ciest.

3.dĺžka (WI5+)
Pokračujeme v línii, ktorú v zime 1980 vytýčila trojica J.Hradecký a bratia Pochylý. Druhú zimu Centrálneho kúta urobila dvojica Dutka-Plulík (1994). V novodobej histórii sa českí bratia D.Janák (Stoupa)-P.Vrtík (Bača) (2011), postarali o prvý zimný voľný prelez s klasifikáciou VIII/M8-/80° a prvý letný voľný prelez urobil Miro Peťo (2011) za VIII+/IX-.
Tóno práve ťahá fajný 50 metrový kolmý ľadík za 5+ len tak prilepený na platňu. Od tejto dĺžky sa kazí počasie, začína víchrica a sypú sa cez nás hnusné prachové lavínky (ten sneh zájde naozaj všade...)

4.dĺžka (WI6+)
Keď som to zbadal všetky moje prvolezecké ambície sa zrazu vyparili. Odteraz to zostáva celé na Tónovi... Previsnutý visiaci cencúlik, ktorý sa len tak pýta do doliny. Vľavo pokračuje Centrálny kút, doprava ubieha zase Studnička. My pokračujeme priamo- v smere visiacich cencúľov.
Tóno nalieza. Najskôr kúsok skalou, do previsu nabiť zopár chabých skôb, nádych-výdych, ešte raz a ide sa do toho. Otočka chrbtom ku skale, pomaly sa načiahnuť do ľadu visiaceho dobré dva metre od skaly, pozrieť dole do doliny, zadržať dych a jemne priťuknúť druhý čakan. So zadržaným dychom opatrne oprieť do ľadu mačky a pokračovať dva metre v 95° ľade. Potom preliezť cez hranu (nohy stále veľmi nepoužívať nech to celé nespadne). Tak a konečne je to kolmé. Teraz už iba 10 metrový odlez (v cencúľoch sa predsa nevŕta...).
Keď som to videl skoro som sa posral. No a potom som to musel za ním ešte aj vyliezť...

5.dĺžka (M7+,WI5+)
Opäť spoločný štand so Studničkovou cestou. Opäť však ideme priamo hore. Asi desať metrov jemnou špárkou s občasnými dobrými chytmi a dvomi skobami za M7+ a potom tradá ďalších 40 metrov kolmým ľadom za 5+. Tónovi sa opäť darí na OS, podobne ako pri prvovýstupe Mišovi Sabovčíkovi (sú naozaj dobrí!!! Klobúk dole) no a ja sa pomaly vlečiem za ním našťastie ako v predošlej dĺžke TR bez sedenia.

6.dĺžka (M6+)
Záverečný kút je najkrajšia dĺžka akú som kedy liezol! Fantastická lezenica... Studnička vedie kúsok vľavo od nás, teda by sa malo jednať o samostatnú líniu. Začiatok je v ľade, keď ľad končí lezie sa krásnou kútovou špárou, v ktorej zbrane držia ako vo sne, no a záver je dokonalý alpský sneho-ľad, kde chce človek hučať od radosti. Nám sa tu zotmelo a do toho ten hnusný vietor, no aj tak to u mňa zostane TOP dĺžka v Tatrách.

Zostup:
17:00-vrchol Galérie Ganku. 18:00-zostup do Rumanovej doliny (treba to poznať!). 18:30-radostný výkrik, ktorý museli počuť aj dole na Popradskom. 20:00-Popradské pleso.

Keďže to chalani preliezli len pred tromi dňami, malo by sa jednať o prvé opakovanie. Tóno (OS), ja (TR-bez sedenia)

Špeciálna vďaka za krásne prežitý deň:
1.Severozápadnej stene Galérii Ganku
2.Tónovi za super lezenie
3.Chalanom (Miki Knížka,Tibor Hromádka), ktorí liezli Starú cestu (IV) za navigáciu a prešlapávanie na zostupe. Bez nich by sme tam boli možno ešte doteraz...

P.S: Ozaj a deň predtým sme si s Tónom vybehli ešte nádhernú 500 metrovú severovýchodnú stenu Zadnej Bašty, cestou Pravý pilier (Zamkovský) V. Veľmi pekná cesta....

Text: Maroš