V pevnosti Mordor

Rakúske ľady- Bad Gastein

Text: Katka Húserková

Eis Arenou sa ozývajú nadávky. Visíme v obrovskej ľadovej pevnosti zvanej Mordor , voda nám preteká cez rukavice k telu a až do topánok. Neustále padajúci ľad, zmrznuté prsty na rukách aj na nohách a triaška na celom tele nás nenechávajú ľahostajnými, ale láska k lezeniu je väčšia...
Dolina Gasteiner Tal je úžasná, je to sen každého zimného lezca. A tak sme sem samozrejme museli zavítať aj my!
Do Eis Areny, kde sa nachádzajú známe 200 až 300 metrové ľadové klasiky ako Mordor (WI5), alebo Supervisor (WI6), či dokonca jeden z najťažších ľadov na svete Centercourt (WI7+), nabiehame hneď v prvý deň. Samozrejme okrem nás má tento cieľ aj ďalších 7 ľadoborcov.
Vyberáme si Supervisor (WI6), spoločne s Gabom a Ondrom naliezame. Po prvej dĺžke sa odpájame do Mordoru (WI5). Ondro s Gabom pokračujú ďalej, no my radšej volíme Mordor, ktorý nie je taký preľudnený. Nad chalanmi už lezie dvojka, ktorá neustále zhadzuje ľadové taniere a odspodu ich zase atakujú traja Rakúšania, ktorí sa nakoniec prepletajú cez ich laná a obiehajú ich. Ondro vŕta svoje prvé skrutky, a to hneď v šestkovom ľade. Slniečko pekne vypeká a ľady začínajú tiecť. Najskôr len kvapkajú, ale čím ideme vyššie, tým väčšie potôčky vytekajú. Maroš ťahá všetky dĺžky, ja fučím ako lokomotíva za ním. Nekonečných 300 metrov sekania. Ako správny skalkári sme batohy nechali pod nástupom, zostali tam aj čelovky, termoska a dobroty. Posledná dlhočizná piata dĺžka pred nami, chalani napravo od nás už motajú laná a ja im neskutočne závidím. Odlez zo štandu ma dostatočne štartuje a pred zotmením doliezam na vrchol ľadu. Zostup bez čeloviek nie je nič príjemné ale do hodinky sme pod nástupom a vyjedáme dobroty. Ešte zostup na parkovisko a sme šťastní. Z topánok vylievam vodu, nohy to našťastie prežili. Vyberáme sa do mesta za nejakým teplým hotelíkom, kde by sme sa zložili a posušili veci. Všetko oblečenie máme premočené a z lán sa vďaka mrazu stali dva drôty. Bohužiaľ...všetky penzióny a hotely sú plné a tak sa vraciame späť do nášho 4-hviezdičkového hotela na parkovisku. Štyria v jednom stane, to je záruka teplotného komfortu...
Ráno sa znova vyberáme za šťastím do mesta. Na informáciách nám slečna obvolala pár privátov a odporúča nám Haus Schartner v dedinke Kotschachtal asi 2 km od Bad Gasteinu. Víta nás vysmiata teta, my jej z izieb robíme sušiareň. Večer klasika pivko, vínko, zábava. Proste rest day...
V nedeľu ideme okúsiť miestne skalky. Sektor City-Eis je pri ceste a ľadíky tu vytekajú rovno z hotela. Každý si tu prišiel na svoje. Gabo dáva na OS dlhočiznú cestu Trockendock M9 a Maroš ju po ňom prelieza na Flash PP. My s Ondrom skúšame šťastie v ľadoch. Je ich tu vytečených zo 10 klasifikácie WI3-WI5. Treba liezť opatrne, lebo sú tenké a krehké. Naťahujem si pekný ľad Linkes schield WI3, Ondro lezie štyri ľady, najťažší Vorhang auf WI5. Maroš na záver ešte pridáva mixovú cestu Mister Magoo M8-/WI5 a Gabo nalieza do stropu, kde visí asi 15 expresiek. Od tretieho istenia je to dráma. Bandasky mu pretekajú ušami, ale bojuje ako drak. Nakoniec to dolieza na OS a hodnotí tak okolo M10. Parádny výkon!
Po takomto parádnom víkende v zajatí ľadov ma celú cestu domov trápi jediná otázka. Ako len teraz začnem týždeň v škole???