Labské údolie

Máj na pieskoch

Text: Katka Húserková

30.4.-5.5.2013
Za vytrvalého dažďa prichádzame do Dolního Žlebu v zostave Gabo, Zuzňa, Adam, Lajči a ja. Konečne Labák! Po dlhej zime sme sa už nemohli dočkať, ale kruté ráno a prvé cesty nás vyvádzajú z omylu, že na piesku sa dá liezť aj keď je mokro. Nevadí, pivko u Kosťu nám zasa napraví náladu...
Druhý deň sa počasie našťastie trochu umúdrilo a tak na rozlez naliezame s Adamom do krásnej cesty Ferum VIIIb. Už názov našepkáva, že nás čaká lezenie v parádnej „železom zdobenej“ stene. Po pár držkách boulder po železitých lištičkách preliezam. Yes. V eufórii dávam na OS aj vedľajšiu cestu Inox VIIIa. Ďalšou na zozname je cesta Zlaté lístí VIIIa, ktorá má rovnaký charakter ako predošlé dve cesty a je aj rovnako krásna. Večer ešte pridávame vyborhákovanú Cestu Železného oře VIIIa, hneď vedľa famóznej špárovej línie- Supové Mexika za VIIIb- na ktorú túžobne hladím... Možno raz.
V piatok sa presúvame na Pravý breh s vidinou slniečka, po ktorom však dnes nie je ani len náznak. Dávame si dlhočiznú, dierkovú líniu- Ligu neregistrovaných VIIb, no začína popŕchať...obzerám si vysnívaný Kruh za kruhem VIIIb, žiaľ prvých 10 metrov je úplne mokrých a tak keď sa trochu vyčasí naťahujem na OS Pánskú jízdu VIIIa a cestu Podivnej pták VIIIa.Úžasné cesty a parádne zážitky. Sledujeme Gaba ako v dobrodružnej ceste Apostel Tommelfinger IXb, nemôže nad brutálnym previsom kvôli treniu potiahnuť lano. Našťastie ho po dramatickom boji cvaká do istenia a všetci sme si vydýchli. Vraciame sa späť na Ľavý breh, kde bývame a tešíme sa na Labuťa, ktorý má doraziť vlakom.
Aj ďalší deň nás trápi dážď. Gabo nás ráno natláča do auta (6 ľudí+pes) a opäť mierime na Pravý breh rieky Labe. Lezieme najskôr na Titanicu jeho Ľavú hranu VIIIa a po prehánke ešte spolu s Lajošom doliezame na TR cestu Zkouška tvrdosti VIIIb, kde cvaknúť prvý kruh nie je nič veselé... Večer u Kosťu je už zábava ako má byť. Prcas-pieskarská legenda- premieta svoj film Ostrov Čarodejú, veľa ľudí, psov a piva...
V nedeľu nás čaká ťažké rozhodovanie, či ísť už piaty deň liezť. Vyriešil to nakoniec Labuť, keď naliezol do štvorkruhovej cesty Posledný výstřel VIIIc aj s nástupovým variantom. My s Lajošom si to dávame za ním na vrchnom lane.
Balíme a s peknými cestami v kapse, ale aj niekoľkými pytlami odchádzame domov.

18.5.-21.5.2013
Druhýkrát prichádzame do Labáku síce v menšej zostave, ale predsa! Počko vyšlo podľa predstáv a spolu s Marošom lezieme skoro plné štyri dni.
V hlave plno predstáv o tom, ktoré steny popreliezame, no prvý deň sa musíme uspokojiť s tým, čo je suché. Maroš sa rozhodol vyskúšať hneď na rozlez, či cez zimu nezabudol špárovať a s drzosťou nalieza do obávanej, ale nádhernej 50 metrovej cesty Supové Mexika VIIIb. Brutálne lezenie v špárach rôznej veľkosti a dolez previsnutou stenou po železitých kýzoch mu dali zabrať ale podarilo sa na OS. Druhou cestou v poradí je Žalúdeční likér IXa na Monolit tiež OS a vraj bombové lezenie. Celkom rýchlo sme doriadení a tak mierime tradične ku Kosťovi...
Ďalší deň zostávame na Ľavom brehu. Ja si dávam morálovú hranu Dočasné zrýchlení VIIc s ešte moralovejším mokrým dolezom. Naliezam aj do cesty Pekalný rej VIIIc, ktorá je hneď vedľa a je to známa línia od Hudečka. Na OS sa dostávam až do posledného ťažkého kroku, no nasleduje držka. A potom druhá... Nakoniec to vybojujem aspoň AF, čo je tiež celkom fajn, keďže AF je táto cesta hodnotená ako VIIIb. Do večera dám ešte dva pokusy, no vždy padám z poslednej mini lišty. Maroš si zatiaľ parádne zaliezol v rajbasových sedmičkách na Diktátora: Špinavá holka VIIa, Království smíchu VIIb a v pekelne vyzerajúcich osmičkách Čertovina VIIIb a Tváři v tvář VIIIc. Všetky preliezol na OS, okrem poslednej menovanej, kde ho pri prvom pokuse vypľulo z kýzovitého previsu veľkým oblúkom (aj s patričným zvukovým doprovodom) do doliny.
Tretí lezecký deň si užívame pekné počasie na Gilotíne v cestách: Hlavu vzhuru VIIc, Hlava v špalíku VIIIb, Švédská ocel priamo VIIIb a Maroš ešte pridáva Pleťovú masku VIIIc na Tvář.
Na posledý lezecký deň sa presúvame na Pravý breh. Ja už nevládzem liezť a tak len istím a obzerám si Nemcov ako drtia špáry s frendami, a vraj sa to na piesku nemôže, nuž ale asi keď sa chce všetko sa dá. Maroš si vychutnáva dve ľahšie osemáčka a železité lišty v ceste s príznačným názvom-Leze, leze po železe IXb PP.
Opäť je čas ísť domov, no už teraz sa tešíme na najbližšie lezecké zážitky z českého písečku.