Adršpašské leto

Expedice Himaláj

Adršpach. Niet krajšieho miesta a niet lepšieho lezenia. Hneď pri prvej návšteve som sa do Ádru zaľúbil a vždy sa sem rád vraciam.
Lezecká atmosféra je absolútne jedinečná a vládne tu nikdy nekončiaca pohoda.
Ľudia sú priateľskí a je úplne jedno, či sa lezú päťky, sedmičky, alebo deviatky aj tak všetci večer v krčme šermujú rukami nad hlavou a pripíjajú si na zdravie.
Všetci totiž vedia, že každá cesta vyžaduje tvrdú robotu, kropaje potu a kvapky krvi. Všetci vedia, čo znamená liezť ,,spáru od Cikána", aké hladké sú ,,Kokšove hlaďasy" alebo aké tmavé vedia byť storočné ,,šestkové komíny" starých Sasov.
Veže v skalnom meste sú štíhle a voda v Pískovni ľadovo osviežujúca. Odvšadiaľ sa ozýva štrngot karabín, vrzgot plechových krabičiek od vrcholových knižiek alebo buchot kladiva pri zatĺkaní nových kruhov.
Leto v Adršpachu je naozaj magické.
A inak tomu nebolo ani tento krát...

V pondelok večer prichádzame do nášho Base Campu, ktorým bude najbližších 10 dní parkovisko za koľajnicami v Dolnom Adršpachu. Skoro ráno vyrážame na našu malú himalájsku expedíciu. Slnko praží, tráva na lúkach vyše kolien a z neďalekého lesíka vykúkajú prvé veže. Obvod Himaláj v západnej časti adršpašských skál síce nie je veľký, tvorí ho cca 80 veží, ale je tu naozaj nádherne. Prvá veža- Annapurna, bola vylezená v roku 1928 nemeckými lezcami a presne sem vedú aj naše kroky. V 60-tych rokoch Himaláj učaroval pieskovcovej legende- Karlovi (Kokšovi) Hauschkemu, ktorý tu vytvoril za pár rokov množstvo geniálnych línií. Jednou z nich je aj Rohová cesta VI na Annapurnu, v ktorej sa rozliezame. Krásna kútová dvojšpára s jedným kruhom a voľným stavaním tesne pod vrcholom. Čo je to voľné stavanie? Posledné dva metre na vrchol tvorí hladká a kolmá stena, ktorá sa nedá preliezť. Doberiem na polici Katku, obväzujem tenkú borovicu a zakladám do špáry uzol. Katka sa zaistí, postaví sa vedľa mňa a oprie sa chrbtom o stenu. A teraz to príde. Normálne jej vyleziem na plecia ak ešte stále nedočiahnem do chytu, kľudne postúpam aj po hlave a vyleziem na vrchol...
Druhú v poradí vyberáme krásnu špáru- Monzúnová VIIb opäť na Annapurnu.
Neďaleko sa vypína veža Gangapurna, ktorú v prostriedku pretína odvážna línia. Jej autorom je Stanislav Lukavský (Cikán), klasifikácia VIIb a na 25 metrov absolútne žiadne istenie. Takáto kombinácia veští poriadne dobrodružstvo, ale do zbierky si o chvíľu môžeme pripísať aj tento skvost- Brahmaputra VIIb.
Ďalšia z himalájskych osemtisícoviek, na ktorú sme sa vybrali je Kangčendžonga a už názov cesty dáva tušiť, čo nás čaká- Převislá spára VIIb od Kokšu. Zo 10 minút sa krútim a plazím, kým vybojujem úvodné dva metre, ale potom nám už nič nebráni k ceste na vrchol...
Himaláj skrýva množstvo klenotov. Jedným z nich je krásna štíhla vežička Jeti, na ktorú vedú všehovšudy 4 línie. Najľahšia a samozrejme najlezenejšia je Gymnastická VIIb. Fantastické lezenie a ďalšia super veža v kapse. Zlaňujeme a dole nás už víta vyškerený Smolo. Spoločne odchádzame do krčmy, ale cestou ešte stíhame Pádlovačku VIIa na Čhomolhari...

Druhý deň hneď po rozlezení na veži Kamarádská (Komín V, Železné přátelství VIIIa), smerujeme pod legendárnu Papouščí spáru VIIc na Papouška. 25 metrová dych berúca špára s jediným kruhom na jej konci a vrcholovým rajbáskom, ktorý udáva celkovú obtiažnosť cesty. Prvovýstup urobil v roku 1961 fenomenálny Herbert Richter. Prvé metre sú opatrné, no s pribúdajúcou výškou naberám sebavedomie a o chvíľu cvakám kruh. Prvotné sklamanie, či toto bol ten legendárny Papoušek sa pri pohľade hore mení v rešpekt. Skúšam naliezť za hranu, skúšam aj priamo. Každý pokus končí zliezaním ťažko vybojovaných metrov späť do no-handu pri kruhu. Napokon volím priamy smer, bude tam chyt.... Nebol a už aj letím vzduchom... Tak až toto je ten Papoušek. Doliezam naspať do no-handu a idem skúsiť šťastie za hranou. Teraz to už púšťa ale posledné metre sú poriadne dramatické... Do pôvodnej vrcholovky si pod generácie pieskovcových legiend, zapisujeme za 50 rokov iba 4.slovenský prelez...
Večer ešte lezieme tri krásne cesty na himalájskej veži- Dvorská. Špáry Flegelova VI, Slunečná VIIa a nádherná 5-kruhová stena Stopy v římse-Laibach varianta VIIIb nás uisťujú v tom, že na dnes stačilo a treba sa ísť zreparovať k Tošovákovi...

V stredu ráno sa čerstvo pokosenými lúkami pomaly šuchtáme pod jednu z najväčšich Kokšových klasík v celom Adršpachu. Dlhočizná cesta Dlouhý kout VIIc na Milencov, v ktorej Karel Hauschke naplno ukázal svoje lezecké schopnosti, talent a cit pre dokonalú líniu. V ceste sme natiahli tri plnohodnotné dĺžky a vyskúšali hádam všetky druhy špár, aké lezenie v Ádri ponúka. Krásny chytovatý sokolík, totálna žabovačka, nepríjemný komínik aj previsnutá širočina. Poldenná expedícia, po ktorej sme úplne dokrčení zdrhli oddychovať do Base Campu. Na večer sme ešte vybehli do skál, ale po tvrdom špárovom (Kulankangri-Údolní VIIa) a rajbasovom boji (Čtyři gardisti- Mušketýrská VIIb) sme usúdili, že zajtrajšok vyzerá jednoznačne na restday.....

Text: Maroš