Teplické špáry

Prásknutí bičem a Údolní na Hlásku

Stojíme pod nádhernou špárou. Línia ,,jak když prásknete bičem". Na sedačke mám navešaných iba niekoľko slučiek a zopár karabín. Vkladám ruky do špáry a stúpam za jedným z mojich najväčších lezeckých snov.... Prásknutí bičem VIIIb na Věž Jardy Berana.
Už ráno som pri rozliezaní vedel, že dnes je ideálny deň na „Prásknutí“. Bolo by na čase, veď pod ním chodím už 5 rokov...
Na rozlez sme si dali krásny štvorkruhový kút Sokolík VIIb na Kapucína a bola to naozaj správna voľba. Potom ešte jedna fajná šestka Cesta zapadajíciho Slunce VI na Romantickou a teraz obväzujem slučkami skalný hrot pod bájnou strechovitou špárou, zhlboka dýcham a potia sa mi prsty na rukách. ,,Bacha idem", oznamujem Katke a zakladám do previsu prvú žabu. Drží! Rýchlo zhybnúť, dostať tam aj nohy a....
A ruka prestáva držať. Uvedomujem si, že je to naozaj úplná strecha. No teraz to už hádam nepustím. Rýchlo mením ruky a leziem ďalej....
Prásknutí bičem ako prvá preliezla dvojica Ladislav Šolc a Miroslav Šmíd v roku 1972. Jedná sa vlastne o logické narovnanie klasického Biču. Pôvodná klasifikácia bola VIIb lebo ,,céčka" vtedy neliezol nikto, ale dnes sa sprievodca aj vrcholová knižka zhodujú na klasifikácii VIIIb...
Až radostný výkrik zdola ma uisťuje v tom, že som naozaj cvakol kruh. A potom ten pocit. Pocit, ktorý som spoznal na vrchu Walkerovho piliera a pocit, pre ktorý sa naozaj oplatí žiť....
Doberám Katku, ktorá so strechou bojuje statočne a darí sa jej ju preliezť bez sedenia. Pokračujeme rajbasovou stienkou a potom už len príjemné starosti v podobe zápisu do vrcholovky. Pri Dinovom a Šofovom mene chvíľu spomíname a zlaňujeme do údolia.
Večer trávime v adršpašskej Pískovni a klasicky u Tošováka, kde sa to cez víkend poriadne zaplnilo....

Nedeľa opäť Teplice. 4 stenové cestičky na rozlez vo Vstupnej rokli: Vladimírek-Údolní VIIIa, Dokturek-Odpoledne na rybách VIIIa, Ála-Poslední šnýtek VIIIc a Bondy-Staníkovy příhody VIIb. Potom spolu s chalanmi (Ivan a Zolo), lezieme Spáru VIIa na Paraván a skladáme sa pod jednou z najväčších výziev, akú miestne špáry ponúkajú... Údolní VIIIb na Hlásku.
Skoro 50 metrov tvrdej širočinovej driny. Vyzerá to naozaj odpudivo ale idem vyskúšať, veď je tam 6 kruhov a zlaniť sa dá hoci kedy...
Po hodinovom boji sa ledva doplazím na vrchol. Keby tam je čo i len o jeden kruh menej tak nemám šancu. Myslím, že som doteraz nič ťažšie nevyliezol a nie som si celkom istý, ale asi je to vôbec prvý slovenský OS prelez tejto cesty. Ani vrcholovka mi veľa toho nepovedala. Posledný zápis je od anglickej superšpárovej dvojice Tom Randall a Pete Whittaker, ktorí pod svoje mená pripísali iba stručné „beefy!!“....
Balíme a rozbití odchádzame na zaslúžené pivo do Ádru.

Je horúci júlový deň. Vzduch stojí na mieste, skala páli a ticho narúša iba tlmená vrava turistov, ktorí dole na okruhu obdivujú skalné dominanty. Doberám Katku pri kruhu tesne pod vrcholom majestátneho Starostu. Včerajší oddych, ľadový kúpeľ a večerné popoliezanie v Tréninkovej spáre VIIb na Krakonošovi nám síce trochu pomohli, ale svaly a škrabance, začínajú bolieť každým dňom stále viac a viac. Dnes sme si dali na rozlez Starú cestu VIIb na Koberce. Širočinová klasika z roku 1928 a teraz bojujeme s teplom a smädom v nádhernom Jihozápadním koute VIIb na Starostu. Sme tu už deväť dní a s počasím zatiaľ veľa starostí nebolo. Stále plech. Treba však vedieť kedy odísť....

A tak je tu posledný deň nášho výletu. Začali sme v Himaláji a tam aj skončíme. Opäť chuťovky ako Kokšova VIIIa na Jetiho, Písecká VIIb na Himalájskou a Mušketýři po 20 letech VIIIa na vežu Čtyři gardisti.....
„Tak ještě tu poslední“, ktorou je Stará cesta V na Kangčendžongu a ktorou sa lúčime s letným Adršpachom.

Text: Maroš