 Začiatky lezenia v údolíCathedral Spires a Royal ArchesHistória lezenia v Yosemite Valley sa začala písať v roku 1933, kedy trojica Eichhorn, Leonard a Robinson vyliezla prvú ľahšiu cestu s lanom (Washingtonov pilier). Rovnakí traja lezci sa o rok neskôr pustili do dvoch vežičiek, ktoré ich očarili (Cathedral Spires) a po viacerých neúspešných pokusoch sa im nakoniec podarilo dostať na oba vrcholčeky, i keď za cenu použitia umelých pomôcok, čo sa v tej dobe považovalo za neetické. V roku 1936 sa po mnohých pokusoch inej trojici: Harris, Adams, Davis, konečne podarilo vyliezť takmer 500 metrovú stenu Royal Arches a všetko bolo pripravené na Salathého dobu, Zlatý vek a preliezanie ozajstných Big-wallov... Po rozlezení sa na miestnych skalkách, konečne vyrážame aj do „väčších stien“. Higher a Lower Cathedral Spire:
Regular Route 5.9 (5 dĺžok)
Regular Route 5.9 (6 dĺžok)
South by Southwest 5.11a (3 dĺžky)
„Po stopách prvých priekopníkov yosemitského lezenia“, vyrážame na Cathedral Spires.
V klasickej ceste na vyššiu z dvoch vežičiek boli v roku 1934 prvýkrát v údolí (a zrejme aj v celej Amerike) použité umelé pomôcky na postup. Cesta sa dnes síce lezie voľne, ale je to poriadne dobrodružstvo... Špáry, traverzy, komíniky, poctivé lezenie a nezabudnuteľný výhľad na impozantnú stenu El Capa.
Lower Cathedral Spire a klasická cesta na ňu, nás už až tak lezecky neohúrila, ale tak isto je to povinnosť každého historického zberateľa...
Špárovú brutalitu sme si vychutnali vo vedľajšej South by southwest. Prstové špáry, sokolíky a fajnové vyfrézované žaby, nás poriadne vyťahali za ruky a spokojne sme sa pobrali domov do Campu 4.
Royal Arches:
Regular Route 5.10b (16 dĺžok)
„Kráľovské oblúky“ boli tiež jednou z obrovských výziev priekopníkov v 40-tych rokoch a v tej dobe absolútne najdlhšia cesta akú sa podarilo v údolí vyliezť...
Vyrážame ráno pred siedmou a rýchlo sa prebíjame ľahšími dĺžkami. Prvé špáry 5.8 a 5.9 už však trošku preverujú ako veľmi sa chceme dostať hore. Prichádzame pod obrovské tektonické zrkadlo, ktoré bolo pri prvovýstupe vybojované iba vďaka kyvadlovému traverzu. My si vyberáme namiesto kyvadla voľný variant prstovou špárou za 5.10b a po jej prelezení, rýchlo pokračujeme v strašnej horúčave po rozpálenej skale k vrcholu. Aj dnes je totiž (ako každý deň) v údolí okolo 35°C a pekne nás tu pripeká...
Manure Pile Buttress:
Nutcracker 5.8 (5 dĺžok)
After six 5.8 (6 dĺžok)
Jeden krásny deň trávime aj v stienke Manure Pile Buttress, kde vyberáme cestu Nutcracker. Je to 5-dĺžkový špárový skvost od Royala Robbinsona a zároveň, vôbec prvá cesta v Yosemite Valley, vylezená bez použitia skôb. V roku 1967, Robbins v miestnych špárach používal pri prvovýstupe ako istenie výhradne „nuts“, čo bola vlastne obdoba našich čokov....
Užili sme si naozaj dokonalé lezeníčko v neuveriteľnej skale s krásnymi výhľadmi, ale na to, že tie špárky mali byť za 5+ sme si aj celkom zaliezli.
Za polhoďku sme zbehli naspäť pod stenu a keďže nás prišla rangerka varovať, že chodí po okolí medveď a máme si schovať veci do „bear boxu“, radšej sme rýchlo naliezli do vedľajšej cesty After six, ktorá nás tiež svojim špárovým charakterom príjemne prekvapila....
Bouldering (Camp 4):
Po večeroch sme sa skúšali zahryznúť aj do miestnych bouldrových skvostov. Do toho najslávnejšieho a najkrajšieho (Midnight Lightnight V8), som prvý deň nedokázal ani nastúpiť. Druhý deň som sa už posunul o štyri kroky vyššie do lišty, z ktorej to všetko ešte len začína...
Je tu však našťastie mnoho ľahších kúskov a po prvých V3-V4, padli aj legendárne problémy 60-tych rokov ako: Kor Problem V3 (6A/B), alebo Ament arete V6 (7A+).
Po šiestich dňoch fantastického lezenia nás teraz čaká kratší oddych a môžeme pokračovať.... Text: Maroš
|
