Indian Creek

Špáry v Utahu

Je chladný októbrový večer. Ohník ticho praská a vietor sa pohráva s korunami stromov vo vyschnutom koryte rieky. Obloha pomaly mení svoju farbu na krvavočervenú a dve tenučké veže, týčiace sa v diaľke, zahalil tajomný tieň...
Na nebi sa rozsvietili prvé hviezdy a mesiac ožiaril okolité skalné steny. Sediac v červenom prachu s prekríženými nohami v tichosti sledujem toto nádherné divadlo....
Presne takto som si vždy predstavoval Divoký Západ!

Sme v Utahu. V krajine starých indiánskych kmeňov, divokých kaňonov, fantastických skalných oblúkov a v krajine púštnych veží. Ale predovšetkým, sme v krajine s takým množstvom lezeckých možností, o akých sa nám doteraz ani len nesnívalo....

Z Las Vegas prichádzame do mestečka Moab, ktoré by sa dalo charakterizovať ako také malé „utahské Chamonix“. Okrajom mesta tečie rieka Colorado, na východe sa dvíha štvortisícový masív- La Sal Mountains a všade dookola dotvárajú kulisu vysoké steny, veže, oblúky a kaňony s červeného pieskovca.
Moab je východiskom pre všetky aktivity, na ktoré človek čo i len pomyslí... Dobrodružné viacdĺžkové lezenie v púšti na odľahlých vežiach a skalných útvaroch od výmyslu sveta, mraky (ale naozaj mraky) špárového lezenia, skalky, bouldering, lyžovanie, splav, kaňoning a kopec inej zábavy.
V meste sú tri lezecké obchody, zopár campov, plno hotelov a samozrejme parádne bary, reštiky a steakhouse.

50 míl južne od mestečka Moab, na starom území indiánskeho kmeňa Anasazi, sa nachádza kúsok skutočného raja. Obrovitánsky rozľahlý kaňon s fascinujúcim geologickým vývojom, krásnou prírodou, no hlavne s tým, prečo sme sem vlastne cestovali. S vyše 50-timi výhradne špárovými sektormi!!!
Indian Creek.... „Crack City“

Donnelly Canyon
Ideálnou voľbou na zoznámenie sa s miestnym lezením je oblastička Donnelly Canyon. Jedným z dôvodov, prečo práve táto z toľkého množstva skál je, že sa tu nájde aj zopár špár za 5.9 (VI), v ktorých sa môže aj začiatočník zoznámiť s vecami ako: žaba, sokolík, alebo offwidth. Väčšina ciest má do 30 metrov, teda stačí jedno 60 metrové lano, no zlá správa je, že špáry sú dokonale „vyfrézované“ a na to aby ste si v pohodičke zaliezli a neublížili si, potrebujete (podľa sprievodcu) občas aj 6-7 friendov z rovnakej veľkosti. Keď však človek navštívil zopárkrát Adršpach a vyskúšal si čo je to poriadny odlez, v pohode postačia klasické dve sady. Veď kto to kedy videl do piesku pchať friendy a ešte k tomu aj mádžovať....
Odporúčané cesty: Binou´s Crack 5.9, Chocolate Corner 5.9, Generic Crack 5.10-, Dos Hermanos 5.11+. Tieto (a zopár ďalších) sme si spolu s Rasťom stihli vychutnať na OS náš prvý deň v „creeku“ a veľmi sa nám páčilo.

Supercrack Buttress
Hneď oproti cez kaňon je jedna z TOP oblastí v celom Indian Creek. Tento sektor dostal pomenovanie podľa fantastickej špáry, ktorú preliezla v roku 1976 trojica Wiggins, Webster, Becker a nazvali ju Supercrack of the Desert. Bez tejto megaklasiky a symbolu miestneho lezenia ani nechoďte domov! Cesta sa pôvodne liezla na tri dĺžky a kto by náhodou nemal dosť po úvodnej 5.10 môže smelo pokračovať až na vrchol...
Ďalej by som odporúčal skvosty ako: 3 AM Crack 5.10, The Incredible Hand Crack 5.10, Gorilla 5.10, The Wave 5.10+, kde sa človek „užabuje“ naozaj do sýtosti. Pre ostrieľanejších špárových borcov vyberám: Fingers in a Lightsocket 5.11+, Coyne Crack 5.11+ (podľa staršieho sprievodcu 5.12-). V oboch prípadoch sa jedná o výživné sokolíkovanie a žabovanie a obe cesty sa mi podarilo preliezť až na druhý pokus (RP).
Ozaj klasifikácia. Podľa môjho názoru je trošku mäkšia (minimálne v porovnaní s Yosemite Valley), čiže človek tu vylezie za menej roboty väčšie číslo. V Indian Creeku a aj v celom Utahu sa nepoužíva bežné americké 5.10 a/b/c/d, ale miestne špáry sa hodnotia nasledovne: 5.10-/5.10/5.10+. Mne sa to celkom páči, lebo to má bližšie k nášmu klasifikovaniu a nie je v tom až taký chaos.

Battle of the Bulge
Treťou oblastičkou, na ktorú sa dá dostať z toho istého parkoviska (10 minút chôdze), ako na predošlé dve je Battle of the Bulge. Rovnako ako Donnelly Canyon a Supercrack Buttress aj toto je JZ, teda slniečko vypeká skoro celý deň. Pri viac ako 90F (32°C), odporúčam vybrať si inú oblasť a hlavne v chládku. Z 50-tich ciest, ktoré táto oblasť ponúka je minimum pekných v klasifikácii 5.9 a 5.10, ale 5.11-kový drtiči sa tu vybláznia. Ak sa niekto cíti, nech si skúsi vyliezť za deň 10 ciest za 5.11, moje snaženie sa zastavilo pri čísle 5...
Za vylezenie určite stojí Hongova sokolíková klasika Battle of the Bulge 5.11 a parádna megširočina Big Baby 5.11 (5.11+). Prvá menovaná išla v mojom prípade opäť až na druhý pokus, ale s Big Baby som si to celkom užil a podarilo sa na OS. Najkrajšia cesta v celej oblasti je 40 metrová lajna Quarter of a Man 5.11+ (starší sprievodca hovorí 5.12-), ktorú som neviem akým zázrakom a s vypätím všetkých možných síl a friendov vybojoval tiež na OS...

Scareface
Veľmi obľúbený sektor je aj „zjazvená tvár“. Opäť svetové špáry nasekané jedna vedľa druhej. Nájde sa tu všetko: ľahké- ťažké, široké- tenké, kolmé- previsnuté....
Rasťo si tu vychutnal na OS zopár fajných 5.10 (Where´s Curruthers? 5.10, Dirt Cheap 5.10+) a ja som sa zase vybandaskoval v suprových 5.11, ale opäť som zhasol pri čísle 5. (Scareface 5.11-, Big Guy 5.11-, Brown or Butter 5.11-, The Sicilian 5.11 (všetky OS), Cosmic Relief 5.12- (druhý pokus RP).
Keď večer zhasli svetlo, zničení sme sa pobrali k ohníku v jednom z freecampov, ktoré sa dajú v Indian Creeku nájsť, myslím že tri. Nie je tu žiadna voda, tak na to nezabudnite pri nákupoch v Moabe a drevo si treba doniesť tiež, lebo zbieranie a olamovanie je tu zakázané... a miestny cowboyi sú vraj zlí... Ďalej do údolia (smer Canyonlands) by vraj mal byť platený camp so sprchou a obchodom, ale to sme neskúšali tak neviem....

Cat Wall
Najideálnejšie počasie v Indian Creeku je na jar a na jeseň. Nás sem americký shutdown, síce doviedol v najdaždivejšom mesiaci (október), ale poriadne zapršalo iba jeden večer.
Netreba zabúdať na to, že je to piesok a na piesku po daždi neradno riskovať! Jednou z možností (po miernom daždi) ak sa človeku nechce čakať celý deň je Cat Wall.
Takmer 100 ciest rôznej obtiažnosti, no to naj sa opäť koncentruje okolo čísla 5.11.
Vyliezli sme si lahôdky ako: Kool Cat 5.11, King Cat 5.11+ (5.12-) obe OS, Johnny Cat 5.11+ (druhý pokus RP) a s pokojom na duši sme sa vybrali za ďalšími dobrodružstvami....

Text: Maroš