Time to leave

Dovidenia Yosemity!

V prvom rade by som chcel napísať jedno veľké ĎAKUJEM všetkým, ktorí nám umožnili tento úžasný výlet!!!
Ďakujem za to, že som mohol posledné dva mesiace žiť svoj vlastný sen....
Boli to naozaj nádherné dva mesiace plné objavovania, spoznávania, cestovania a zbierania nových skúseností. Bolo to 8 krásnych týždňov plných lezenia, špárovania, bouldrovania a padania. No predovšetkým, prežili sme 60 dní plných nezabudnuteľných zážitkov....

Od prvého pohľadu na zaprášený Camp 4 a tvrdé širočinové boje v ceste Steck-Salathé v severnej stene Sentinel Rock spolu s Katkou až po vysnívanú Separate Reality a fantastické špáry v Utahu spolu s Rasťom, uplynulo naozaj kopec času.
Nič však netrvá večne a aj ja musím pomaly začať baliť kufre....

Posledný týždeň v Yosemite Valley prebiehal v pokoji a mieri. Po príchode z Utahu som tu zostal sám. Teda ak nerátam miestnu bandu squirellov a asi stovku šialencov z celého sveta, ktorým ide v podstate len o dve veci: strčiť ruky do nejakej špáry, alebo sa nasťahovať aspoň na týždeň do jednej z obrovských stien v okolí.
Pochopil som, že ani zďaleka nemám momentálne na to aby som vyliezol tou úžasnou 1000 metrovou stenou El Capa bez toho aby som sa musel ťahať po skobách, frendoch a fixných lanách, alebo bez toho aby ma tadiaľ vytiahol niekto iný. Zistil som, že na legendárny bouldrík Midnight Lightning nestačí iba chcieť, ale niečo preto doma aj urobiť a uvedomil som si, že špára za 5.13 už nepôjde len tak na počkanie druhým pokusom.....

El Capitan (base)
La Escuela 5.11b (2 dĺžky)
Jednou z prvých ciest, do ktorej som po návrate do údolia nabehol bola dvojdĺžková La Escuela- klasická yosemitská škola sokolíkovania. Prvú (kľúčovú) dĺžku som už poznal z predošlého pokusu a horko-ťažko pustila hneď na RP, ale v druhej za 5.11a sa mi na OS miestami už zahmlievalo pred očami. Parádny pumpujúci sokolík a celkovo jedna z TOP kratších ciest, ktoré som v Yosemitoch liezol.

Cookie Cliff
Twilight Zone 5.10d (2 dĺžky)
Outer Limits 5.11a (2 dĺžky)
Catchy Corner 5.11a (2 dĺžky)
Hardd 5.11b (2 dĺžky)
Do skalky Cookie Cliff som sa doslova zamiloval. Dokonalé 1 až 3-dĺžkové špárové cesty, z ktorých dýcha ozajstná história. Pocit z vylezených ciest ešte znásobovala krásna príroda okolo rieky Merced, zožltnuté jesenné lístie na stromoch a fajné slniečko, ktoré nám už koncom októbra až tak neprekážalo.
Na zoznámenie sa s oblasťou, vyzerala ako ideálna voľba Bridwellova cesta Outer Limits, kde človeka preverí najskôr celkom strmá špára na žaby za 5.10b a v kľúčovom traverze za 5.11a, čaká zase zopár nepríjemných fingerlockov.
Ako druhá prišla na rad vyhlásená yosemitská širočina Twilight Zone za 5.10d, samozrejme od koho iného ako od Chucka Pratta. V roku 1965, kedy ju tento offwidth master preliezol iba s tromi chabými isteniami, to bola dokonca jedna z najťažších špár na svete. Dnešné „veľké prístroje“ typu Camalot 5 a 6 robia z tejto cesty celkom leziteľnú plazenicu, no aj tak som si tam parádne zabojoval...
Jeden deň som ukecal v Campe Morgana, ktorý pracuje a žije v Hollywoode, či so mnou nevybehne na Cookie. V živote vraj nevyliezol viac ako 5.9, ale rád ma pôjde odistiť....
...3 metre nad posledným založeným istením v druhej dĺžke Catchy Corner za 5.11a som svoje rozhodnutie oľutoval a dúfal, že Morgan vie pevne držať lano, no našťastie nebolo treba a cez krv som to dobojoval na OS. Fantastická cesta a prvá dĺžka Catchy 5.10d je jedno z najkrajších a najpohodovejších „desaťdéčok“ v celom údolí....
Posledné čo som si na Cookie stihol vyliezť bol dvojdĺžkový Hardd od silnej trojice Barber-Kauk-Wunsch a veru bolo to na klasifikácii aj celkom cítiť. Už prvých 5.11a vydalo na OS len tak tak a v kľúčovej dĺžke som si aj trochu zalietal. Kvôli nedostatku času a nadmerným ťažkostiam som ju preliezol aspoň na PP a s pohľadom na tie najväčšie skvosty, ktoré na Cookie Cliffe budú musieť počkať do ďalšej návštevy som sa pobral kade ľahšie.

Five Open Books
Commitment 5.9 (3 dĺžky)
Selaginella 5.8 (4 dĺžky)
Pohodičku, jesenné Slnko a restday som si vychutnal na Five Open Books. Spojenie dvoch ľahkých viacdĺžkových klasík a poobedný bouldering v Campe 4. Ideálny oddychový deň...

Z jednodĺžkových špár som posledné dni stihol ešte širočinku Generator crack 5.10c na OS a raz ráno sa zastavil pri mojom stane svalnatý týpek z Nového Zélandu, že či nechcem ísť s ním skúsiť Phoenix....
A tak som išiel. Prvé 5.13a v Yosemitoch a v roku 1977 najťažšia špára na svete. Fantastická línia! Brutálne previsnutá prstovka, ktorá neskôr prechádza do nepríjemnej žaby. Skúsil som, neuspel som, ale vrátim sa!!!

S prvými snehovými vločkami opúšťam Yosemite Valley a už teraz sa neviem dočkať najbližšej návštevy. V Yosemitoch a Utahu som zistil, prečo vlastne leziem.
Lebo je to úžasné....

Text: Maroš