Veľká noc v Labáku

Labské údolie

Text: Katka

Vlak si razí cestu popri rieke Labe a my zasnene obdivujeme vysoké pieskovcové steny. S plnou poľnou, nabalení na 6 dní vystupujeme v Dolním Žlebe. Zajtra má prísť zvyšok partie Gabo, Zuzňa, Vilo, Doly a Východňári. Kľúčik od chatky sme nenašli, tak bivakujeme pod prístreškom hneď vedľa krčmy u Kosťu. Noc je krutá, stále myslím na chalanov na Eigri, ktorí tiež bivakujú a pohrávam sa s myšlienkou, či im náhodou nie je teplejšie. Ráno nám Poliaci zvestujú, že teplomer ukazoval -5°C. Po príjemnom stretnutí s deduškom, ktorý sa stará o chatku v Žlebe, sa ideme radšej vyhriať na Pravý breh.
Rozliezame sa v krásnej vyborhákovanej Lige neregistrovaných VIIb, potom nakúkam za roh k Malej Bašte a zisťujem že nástup je suchý, tak lezieme 3 cesty, Hezkého Alfréda VIIIa, jeho frajerku Hezkú Inu VIIc, ktorú si natiahol Šimon a Soutež krásy VIIc. Deň sa končí a my sa už tešíme na večer, keď príde banda. Po večeri vychutnávame s Poliakmi otcovu jabĺčkovicu a kecáme do noci. Priatelia prichádzajú po dvanástej a som rada, že som vydržala a bdela, inak by ma trest v podobe hrncovačky neminul.
Ráno je veselé, zisťujeme, že na parkovisko sa v noci prisťahovali Ivo a Miška „Šabovci“, a čo iné mňa s Gabom napadne, ako im dať ráno pekného budíčka. Po pár zatraseniach autom zažili mierny šok, ale v tejto partii nikdy nevieš a treba sa vždy pripraviť na najhoršie. Potom sa rozprší a leje a leje celý deň. Večer prichádza aj Sali so Šuhym.
Ďalší deň sa vyberáme kompou na Pravý breh. Skaly sú ešte trocha vlhké, lezieme najskôr na Titanicu jeho pravú hranu Pravobok VIIb, potom obsadíme všetky cesty na Ľadovej stene. Ja so Šimonom lezieme Snežného muža VIIIa, naľavo Gabo bojuje nad previsom cesty Vrchol ledovce VIIIc. Presúvame sa k Baštám, zatiaľ čo sa psychicky pripravujem na cestu Kruh za kruhem VIIIb, prichádza Smolo a dáva si cestu Ráj xindlú VIIIc.
Sedím pod 80 metrovou cestou s 12 kruhmi a hlavou mi prechádzajú rôzne scenáre. Je to moja vysnívaná cesta, keď som ju pred dvoma rokmi liezla za Marošom, povedala som si, že budem trénovať, aby som raz mohla vyliezť takúto pecku. Naliezam, už bez myšlienok ako by to mohlo dopadnúť, leziem ako v tranze, riešim len nasledujúci chyt, v hornej časti po 50 metroch štandím a doberám Doly. Keď sa ma spýta na niektorý krok, netuším ako som ho robila ani aké tam boli chyty. Lezie rýchlo a sebavedomo. Máme totiž málo času, keďže posledná kompa ide o 20:00 a my do druhej časti cesty naliezame až o 19:00. Druhá polovica je nádherná, troška si zabouldrujem cez dierky a už som pod záverečným žliabkom, cvakanie kruhu nad previsom je ťažké, prikazujem pravej ruke, na ktorej sa držím, aby to ešte na tej obline aspoň chvíľu vydržala, inak by hrozila riadna nakladačka. Žliabok si už vychutnávam. Doly za mnou zase lezie ako raketa, zlaňujeme a šprintom utekáme na kompu. Fúúú stihli sme to a rovno ideme do krčmy zahojiť rany. Je čo oslavovať, aj Šuhymu sa zadarilo a vytrestal Návrat krále Xa.
Ráno sa rozhodujeme pre Ľavý breh. Na rozlez hrana Dočasné zrychlení VIIc, ktorú Šimon s Doly pekne natiahli a poďho rovno do cesty naľavo, Pekelný rej VIIIc, v ktorej mi visí pytlík. Keď som to liezla pred rokom, boulder nad posledným istením mi prišiel veľmi krutý, bolo treba zalomiť dosť malú lištu a postaviť nohy na maličké stupy. Ani neviem ako a už som za bouldrom, zdola počujem Vilove natešené hulákanie, teším sa. Istím Šuhyho v ceste El Niňo IXc, to už keď Šuhy musí skákať po chyte, tak neviem čo by sme si tam počali my, bežný smrteľníci. Potom Šuhy dáva ešte Bezzubého Juchena Xa a na dolez mu odporúčam Supové Mexika VIIIb. Prvých pár metrov mu nie je po chuti, nemôže zalomiť žiadnu lištu, lebo je to čistá špára, ale čo sa mi páči, tak aj keď drtí stále sa smeje, vraj na sebe.... Obdivuhodné! Večer miesto pitia piva hráme všelijaké hry, ktoré vymýšľa náš animátor Sali, no ich postupy radšej nebudem opisovať...
Hneď ráno po výdatných raňajkách a rozleze spolu s Vilisom naliezam aj ja do cesty Supové Mexika VIIIb. Spodnú špárku dávam na žaby a už sa vŕtam v komíniku. Odlez od borháku je nekonečný, cvakám hodiny. Počujem ako Doly vo vedľajšej ceste vraví, že sa bojí, pozriem sa dole, vidím len svoje lano a tú starú lanovicu v hodinách a zisťujem, že áno, aj ja mám strach. Konečne je tu kruh vo vrcholovej časti, ešte pár dynamických temp a už som hore. Mám strašnú radosť, takú radosť aká sa dá zažiť len na pieskoch. Pochvala od pieskarskej legendy Prcasa, ktorý to divadlo celé pozoroval, ma veľmi potešila. Sali po preleze Pekelného reja VIIIc, testuje miestne IXa, Zub času a tak si to idem skúsiť aj ja. Na druhý pokus s nadšením cvakám posledné istenie. Nááádherná cesta so vzdušným lezením na hrane. Sali dáva taktiež a jeho eufória je úžasná. Teší sa, tancuje- čistá radosť! Šuhy bojuje naľavo vo Vyššom principe Xa, v ktorom môžeme sledovať jeho hyperventiláciu, musí to byť fakt ťažké. Večer dávame smažák a pivo u Kosťu. Veď sme predsa na pieskoch!
Posledné ráno, balíme kufre a ešte sa so Šimonom doliezame v Hrane bouří VIIb na Březnovú vež. Chalani dorážajú prsty v ceste Dolní Zjeb IXc a Gabo si „vychutnáva“ špáru První vlaštovka IXa.
Namotivovaní na ďalší podobný výjazd sa lúčime s deduškom , snáď sa vidíme aj o rok na tomto skvelom mieste s tými istými skvelými priateľmi!!!