Hruboskalsko

Skalák a Dračí skály

Excelentný letný dovolenkový týždeň sme tentokrát strávili na piesku v Hruboskalsku, ktoré by sa dalo nazvať aj mekkou pieskovcového lezenia v Čechách. Vysoké dominanty, na ktorých vyliezli starí Nemci prvé sedmičky už pred vyše 100 rokmi, štíhle vežičky, strmé steny, či hladké špáry, v ktorých vyrástli celé generácie vynikajúcich horolezcov a tajomné údolíčka, v ktorých sa počas vojny ukrýval legendárny Joska Smítka.
Vysoké borovice, jemný piesok, čisté premene a osviežujúce rybníky. Toto všetko je Hruboskalsko, alebo ako ho volajú domáci- Skalák.
Ale poďme pekne od začiatku....

Ubytovanie:
Začnem trochu netradične, ale kemping Sedmihorky, v ktorom sme prežili tento fantastický výlet si to naozaj zaslúži. Niečo podobné som nezažil nikde vo svete. Originálna atmosféra, parádny rybníček s pieskovou plážou, výborné služby, totálna pohoda a 10 minút k najbližším skalám. Za 80kč na noc? Vrelo odporúčam!

Účastníci zájezdu:
Najkrajšou členkou posádky bola už tradične Katka, ktorá okrem toho, že výborne varila, stihla vyliezť aj niekoľko pekelných špár a zopár striedmo odistených stien.
Svoju prvú návštevu tradičných pieskov absolvoval Šuhy, ktorý tu plne uplatnil svoje skalkárske skúsenosti a okrem toho, že vydrtil niekoľko kvalitných stenových práskov, ukázal nám v praxi, čo znamená porekadlo: „když máš silu vola, vem tu spáru na sokola...“
Kľúčový hráč bol Sali, keďže mal kľúče od auta, no nenechal sa zahanbiť ani v legendárnych sedmách, ktoré si vydrel pekne na „horúcom“ konci lana.
No a v rozliezacej funkcii som dopĺňal túto silnú trojku ja (Maroš), pričom sa mi podarilo splniť si niekoľko dlhoročných snov...

Zaujímavosti:
Joskova (Slunečná) jeskyně
Príbeh Josku Smítka, popredného pieskovcového lezca v dobe 2.svetovej vojny, je naozaj neuveriteľný a každému, kto nepozná toto meno, odporúčam prečítať knihu Kamarád ze skal...
Keď sa Joska rozhodol, že nebude pracovať pre Hitlerovu ríšu, zbalil spacák, lezecký vercajk a utiekol pred Nemcami do Skaláku. Tu sa niekoľko rokov schovával a preliezal jeden milník za druhým. Jeho cesty sa stali absolútnymi legendami... Slunečná jeskyně je naozaj magické miesto a cez restday sa sem oplatí zavítať. I keď nájsť ju, dá celkom zabrať. Práve toto miesto bolo Joskovým kráľovstvom, tu žil! Až kým sa v decembri roku 1944 nepodarilo gestapákom zajať ho a len niekoľko mesiacov pred koncom vojny bol vo veku 25 rokov popravený v Terezíne....
Čo sa týka iných možností počas oddychového dňa, oplatí sa vyraziť na okruh po hruboskalských výhliadkach, či na krásne zámky Valdštejn a Hrubá skála.

Skalák a jeho dominanty:
Za týždeň sa nám v Skaláku podarilo vyliezť množstvo nádherných ciest. Či už to boli ľahučké rozlezovky, storočné klasiky, legendárne steny alebo hladké špáry.
Preto teraz vyberiem iba zopár najzaujímavejších ciest, ktoré vedú na miestne dominanty...
Podmokelská- *Údolní stěna V
Začínam síce údolkou aj keď by som to robiť nemal, pretože je už hrozne ošlapaná, no kde inde si vyleziete ľahučkú 70 metrovú stenu s 8 kruhmi, no nie?
Kapelník
*Normální cesta VIIa
Jeschkeho stena VIIa
*Funkeho stěna VIIb

Kapelník je absolútna dominanta oblasti a vyliezť si naňho hociktorú z klasických ciest je veľký zážitok. Jednoducho veža, ktorú by správny "pískař" určite nemal vynechať. Normálka je zo všetkých najpríjemnejšia a Jeschkeho naopak najštipľavejšia. O vzdušnom traverze naprieč celou údolnou stenou sa vám bude snívať ešte veľmi dlho. No a ak si chcete pozrieť skalkárske zručnosti Sasov v roku 1936 tak šups do Funkeho.
Taktovka
**Stará cesta VIIb

Nádherne lezenie na najkrajšiu a najštíhlejšiu vežičku v celom Skaláku. Niet čo dodať, len obuť lezečky a vychutnávať...
**Šlágr VIIIa
Tento skvost vybojoval Šuhy so Salim a veľmi si pochvaľovali. Veľkolepý priestup údolnou stenou Taktovky.
Dominstein- **Smítkova cesta VIIc
Legendárny Smítkův Dominstein je cesta, ktorá bola v roku 1944 vôbec prvým VIIc na českom piesku a musím uznať, že ani dnes vôbec nie je zadarmo! 30 metrová stena, 1 kruh, krásne kyzy a lezenie, ktoré predstavuje zážitok na celý život...
Maják
*Jeschkeho spára VIIc

Širočina ako lusk!. Stačí len správne nasadiť koleno a tradá na vrchol... Ideálna príprava na teplickú Hlásku.
**Gotická hrana VIIc
Cesta Smítkových žiakov (Karoušek-Jisl), ktorí pokračovali v krásnych prvovýstupoch aj po jeho smrti. Fantastické lezenie!
Panny- **Severní hrana VIIc
Jedna z najkrajších ciest v celom Skaláku. Parádne lezenie po chytoch do previsu, vystrieda v hornej časti technický rajbuňk...
Brána- *Lengáčova stena VIIb
Prvá cesta legendárnej trojice Smítka-Chroust-Fifan z roku 1939.
Mariáš- **Převislá spára VIIc
Čihulove špáry odporúčam len fajnšmekrom, ale keď už do toho naleziete fakt to stojí za to. Kombinácia technického kúta a stropovej žabovice s jediným kruhom v polovici veští to práve dobrodružstvo!
Ottova věž
*Údolní cesta VIIa
**Úzka spára VIIa
**Vyhlídkova hrana VIIc

Ottovky sú asi najbližšie lezenie od kempu a nájdu sa tu krásne Smítkove špáry aj pohodové chytovaté hrany. Ideálna voľba na zoznámenie sa s oblasťou.

Dračí skály:
Dračí skály sú krásne, romantické miesto s výhľadom na zámok Hrubá skála a na neďaleké Trosky. Natáčal sa tu najobľúbenejší film môjho detstva „Jak dostat tatínka do polepšovny“ no a od tých čias som sa sem túžil pozrieť a vyliezť si na legendami opradený Dračí zub...
Dračí zub
Kauschova spára VII

No a že sme sa pri tom zapotili. Špára z roku 1907 (!!!), vylezená Manfredom Kauschkom bez jediného kruhu s dĺžkou cez 30 metrov. V náleze z police do previsnutej širočiny som maturoval dobrých 10 minút, kým sa to podarilo, ale stálo to za tú námahu!
**Česká hrana VIIb
Druhým skvostom a musím sa priznať, že omnoho krajším bola vzdušná chytovatá hrana s tromi kruhmi a hustým bouldríkom s nohami nad tým tretím. Toto si fakt vylezte!
Dračí věž
**Dračí spára VIIa
**Rudá hrana VIIa

Veľké klasiky na vedľajšiu dominantu, ktoré sú takisto absolútnou povinnosťou. Lezenie je krásne, nezáludné a výborne odistené.

Počasie:
Piesok v Hruboskalsku je veľmi jemný a niektoré často lezené cesty sú už poriadne ošlapané. Keď je skala mokrá, láme a ničí sa. Preto tu platí pravidlo, že najbližších 48 hodín po daždi je lezenie zakázané. Ideálnou destináciou je v týchto prípadoch Panteon. Krásny pevný a dobre odistený piesok s množstvom ťažkých ciest.
Na Panťáku sme strávili dva dni a dalo sa liezť aj zopár hodín po daždi. Nájdu sa tu pekné sedmičkové rozlezovky (E 55, Kvetinová stena), krásne chytovaté osmičky (Návrat, Telocvična), ale najkrajšou cestou oblasti je jednoznačne Otvírání studánek IXb, ktorá postupne pustila Šuhyho na OS, mňa na flash aj Katku, ktorá parádne zabojovala na 2.pokus.
A po lezení sa nezabudnite zastaviť na dezert v miestnej cukrárni!

Český ráj je čarovné miesto, kde si zalezie naozaj každý. Tak hurá na piesok!

Text: Maroš