Zillertal

Boulder a Bigwól

31.júl... Je najvyšší čas vyraziť!
Z českých pieskovcových pláží rovno do rozbúrených ľadovcových vôd okolo Mont Blancu.
Ej veru ťažko sa opúšťa pohoda na vežičkách a ešte ťažšie tie krásne špáry, v ktorých sa akurát človek začína cítiť, nazvyme to "v pohode". Ťažko sa mení hospoda u Tošováka za parkáč v Chamonix a večerný smažený řízek za cestoviny s tuniakom.
Ale veď to poznáte. Ono sa po mesiaci človek vráti a zase bude mať plnú hlavu samých aiguilles, glaciers, diedrés a fissures. V potravinách povie tete predavačke namiesto dobrý deň- "bonjour" a pri odchode zase namiesto dovidenia- "arrivederci".
A to je na tom lezení krásne. Tá rozmanitosť...

Našou prvou zastávkou na ceste za tohtoročným alpským dobrodružstvom je údolie Zillertal. Ako vždy. Všade samé kravy, zelené lúky, divoké rieky a dokonalá tyrolská žula. Skrátka jedna z najlepších oblastí v Európe a ideálna rozlezová destinácia. Aspoň nebudeme v Chamonix pozerať na tie šmykľavé rajbasy ako vyorané myši...

Prvý deň, hneď ako si Slnko poradí aj s poslednými stopami včerajšieho lejaku, objavujeme krásy Sundergrundu. Pobehujeme po lúčke posiatej dokonalými balvanmi a lezieme všetko čo sa nám zapáči.
Potok hučí, kravy štrngocú a Slnko vypeká na plné obrátky. Presne takto som si predstavoval prvý deň na alpskej žule. Pochvaľuje si dokonca aj ortodoxná antibouldristka Katka, takže páčiť sa musí úplne každému. Sledujeme pokusy borca z poľskej výpravy ako dáva pokusy v legendárnej klasike Moonwalk 7A+. Chytača mu prišiel robiť rohatý cap a musím uznať, že morálu má naozaj dosť. Aj Poliak, aj ten cap...
Večer máme na konte cez 20 bouldrov a prsty dorobené úplne na šrot. Platničky, špárky, lišty aj obliny. Miestami som sa síce cítil (aj vyzeral) ako ryba na suchu, ale to je tak, keď človeka hodia z piesočku rovno na tvrdú žulu...
Spíme v peknom novootvorenom free kempe pri vodnej nádrži, ktorá sa pomaly plní vodou z večernej búrky.

Druhý deň by sme radi okoštovali niektorý z miestnych bigwólov. Voľba padá na stenu Wieglwand, ktorá je asi jediná ako-tak suchá a ešte k tomu kúsok nad parkoviskom. Cesta Tripple direkt (6c+) má 6 dĺžok a v každej z nich je veru o zábavu postarané. Oblinový bouldrík za 6a+ na úvod veští naozaj fajnovú lezenicu. Bombové yosemitské sokolíky za 6c+ v 2.dĺžke to len potvrdzujú a dokonalý offwidth za 6a v dĺžke tretej, to všetko zaklincuje. Nasledujú dve celkom husté kútové dĺžky za 6b a v poslednom 6a+ je po zábave, lebo prichádza dážď. Katka za mnou dolieza previsnutú stienku a rýchlo fičíme dole.
Krásne lezenie, krásna skala, nity na štandoch aj v dĺžkach. Prvá alpská stienka vo vačku, myslím, že môžeme smelo vyraziť ďalej!

Text: Maroš