Aosta & Orco

Údolia plné špár

Našou treťou alpskou zastávkou po Zillertali a Chamonix je taliansky Courmayeur, alebo ako hovoria domáci, slnečná strana Mont Blancu. Márne však vyčkávame na dobré počasie, divoké hrebene a strmé piliere Monte Bianca sú každým dňom belšie a belšie. Volíme teda viacdĺžkové a špárové lezenie v krásnych žulových údoliach Valle d'Aosta a Valle dell Orco.

O oblasti Pillier des Rhodes som sa dočítal v článku od chamonixského borca Jeff Merciera. Zaujal ma hlavne jeho nadpis (Crack addict) a neskutočné fotky zo špár v najlepších európskych oblastiach. Jednou z oblastí, bola aj 100 metrová hladká žulová stena, popretkávaná puklinami, špárami aj širočinami...
Parkujeme v dedinke Bourg de Montjovet. S francúzskym a talianskym popisom prístupu, ktorým samozrejme nerozumieme ani slovo a fotkou steny, kde sú zakreslené cesty, bojujeme strmými kopcami vyše 1 a pól hodiny, až sa ocitáme priamo pod nástupom. Najkrajšia a najjasnejšia lajna je Wonder crack, ktorá má 5 dĺžok (5c, 7a, 6b+, 7a, 6b+) v špárach a výhradne po vlastnom istení. Problémy robí najmä previs v druhej dĺžke. Skala šmykľavejšia ako v Yosemitoch a lezenie úplná hitparáda v prstovke a žabách.
Večer sa ešte dorážame na perfektnej mestskej skalke- Villeneuve so žulou za akou sa v horách bežne šlape aj 3 hodiny...

Druhý deň ideme na výlet do Val Ferret pod južne zrázy Grandes Jorasses a lezieme 4-dĺžkovú cestu Ferussix za 6b v stene L´Eveque.

Deň tretí a hore stále sype. Presúvame sa do nižšej a slnečnejšej časti údolia Aosta na skalku Gruviera. Krásna špárová skala s 2-3 dĺžkovými cestami, ktoré lezieme s 80 metrovým lanom na jednu dĺžku, čo je celkom zážitok. Poobede sa rozhodujeme pre únik do údolia Valle dell Orco, čo je taký malý špárový raj. Zo všetkých žulových oblastí, ktoré som doteraz navštívil, sú v Orcu jednoznačne najlepšie špáry v Európe!

Dvojdňová zastávka dopadla úplne na 100%. Slnko, pizza, útulný lezecký kempík a dve dokonalé 7-dĺžkové cesty v stene Sergentu.

Jedi Master 6c+, 270m
(6a+,6b+,6b+,6c+,6c/c+,6c)
Tak toto je cesta, ktorá je v mojom osobnom rebríčku naozaj veľmi vysoko. Cez chytovaté 6-béčkové platne sa dá celkom rýchlo a bez ujmy dostať pod najťažšiu dĺžku.
Tomuto ja hovorím špára! Hladučká vyfrézovaná žaba, ktorá postupne naberá na sklone, až prechádza do previsu, kde už to treba drtiť na sokolíka. Zaručujem, že o tejto dĺžke sa vám bude snívať ešte mesiac po preleze! Zase sa mi do toho podarilo nahnať Katku a ona to zase preliezla. (OS)!
Na vrchu nás síce ešte vytrápilo zopár 6-céčkových rajbasov, ale trenie bolo, chuť do lezenia tiež, takže proste paráda...

Bertotti/Palmisano 6b+, 250m
(6b,4c,4a,6a,6b+,6a,6a,5c)
Strechovitá špára, ktorá sa lezie na sokolíka? Áno aj takýto skvost sa v Orcu nájde. Dopredu som si rezervoval túto (5.dĺžku) ja, nech mi ju zase Katka nevyfúkne a neskutočne som si to užil! Fakt bomba! Odporúčam všetkým špárovým nadšencom...
Zvyšok lezenia je celkom príjemné lezenie za 6a, občas špára občas šmykľavý rajbas s krásnymi výhľadmi na vrchnú časť doliny. Prvú dĺžku sme si okorenili širočinovo-sokolíkovým variantom z cesty Crolle nel impero Nero za 6b, čo je ako inak jedna z TOP 50 špár v celom údolí... A že sa oplatí vyliezť každú z nich asi písať nemusím...

Nad horami vykuklo slniečko, tak ideme pozrieť ako to tam vyzerá...

Text: Maroš