Všade dobre, v Ádri najlepšie!

Teplice a Adršpach

Nejednu daždivú alpskú noc som strávil myšlienkami v Adršpachu...

Prsty sa potia a telo sa pripravuje na ťažkú drinu. Začiatok je v pohode. Dobrá žaba, stačí iba pádlovať a užívať si to. Po prvých metroch sa však pritvrdí, ruky treba zo špáry vybrať a čo najrýchlejšie valiť na sokolíka. Čím vyššie, tým horšie. Ešteže tam išla tutová smyčka. Srdce bije ako o život a hlava sa začína sústrediť viac na tú hroznú priepasť pod nohami ako na lezenie. Prvý kruh! Čas na hlboký nádych- výdych a ide sa ďalej. Opäť žaba, ktorá sa nepríjemne rozširuje až tam nezaberá ani päsť. Čo teraz? Nohy hľadajú oporu, prsty sa snažia nahmatať aj tú najmenšiu nerovnosť. Všetko za jediný chyt! Žiadny tu nie je... To nedám! V tom zaberie koleno. Pravá ruka je v špáre až po rameno, ľavá chytá oblú hranu. Pôjde to! Širočina sa mení na komín, ktorý vzbudzuje pocit bezpečia. Tu sa už vypadnúť nedá. Na konci komína je druhý kruh, ktorý vyčaruje na tvári úsmev. Nepoznám krajší zvuk... Ešte však nie je koniec. Rajbas! Hladká stienka s plytkými miskami a jemnými vlnkami. Prvé kroky sú vždy najhoršie. Tu už sila nepomôže... Očistiť kecky a nemyslieť. Ale predsa len, čo ak to ustrelí? Hore to ide pomaly a dole už ani pomyslieť. Dlhé minúty... Konečne sa ľavá noha odlepí od skaly a posunie sa o niečo vyššie. Drep, rýchlo ďalší, kým to ide. Spotené prsty nahmatávajú vlnky. Chyt! Zrazu to je jednoduché. Posledné metre sú najkrajšie a dolez na vrchol je za odmenu...

A tak som hneď po návrate musel vyraziť. Všade dobre, v Ádri najlepšie. Ale Ádr je po dažďoch dosť mokrý, tak volíme trojdňovú lezenicu v susedných Tepliciach.
Už dlhšie som sa pohrával s myšlienkou, aké to asi musí byť, urobiť na piesku prvovýstup. V hlave oddychovala jedna parádna schovaná špára, ktorú ešte nikto neskrášlil kruhmi. Ukecal som Smola a v piatok doobeda vybaľujeme navrtaváky, rourák, kladivo, kruhy a olovo. Všetko veci potrebné na takúto zábavku. Spoločne bojujeme celý deň. Prstovka, kútik, žaba, sokolík aj hrana. Večer zapisujeme do knižky na Sluhovi novú cestu Fissure Bombé VIIc. Dva kruhy, super lezenie a vyškerený Smolo ma utvrdzujú v tom, že je to fakt BOMBA!

Druhý deň mením Smola za Katku a zastavujeme na rovnakom mieste. Katka na rozlez sokolíkuje v ceste Vydařená VIIa a ja poškuľujem po vedľajšej špárke, ktorá svoje meno dostala iba včera. Tuším, že RP prelez bude trošku iné kafé. Okolo 1.kruhu a nad ním treba celkom zabrať a nad 2.kruhom to tiež nie je zadarmo. Do knižky zapisujeme RP prelez Fissure Bombé za VIIIa. Vidím tam medzi klasickým a „športovým“ prelezom menší rozdiel. Po svačinke pokračujeme v lezení v oblastičke Amfiteáter. Špárová lahôdka od legendárnej dvojice Mocek-Lukavský Cesta šlapek VIIc sa ukazuje ako pekné, pohodové a prekvapivo aj dobre odistené lezenie. Kľudne by si pýtala do sprievodcu aj hviezdičku, naopak cesta s hviezdičkou Zábavní koutek VIIb je pekná vražda a po 40 rokoch od jej vzniku si zapisujeme iba 5.prelez... V oboch prípadoch dokonca máme „Hore zdar“, čo je v septembri dosť ojedinelá, ale potešujúca záležitosť.
Večer sa dovalí búrka. Hromy trieskajú a blesky bijú. U Tošováka je typická plnka. Hudba, pivo, zábava. Spolu so Smolom, Brťákom, Tomasom Greksákom a zvyškom slovenskej bandy trávime naozaj príjemný večer.

Ráno je opäť krásne a naše kroky smerujú do Teplíc. Dnes lezie iba Katka a ja si to za ňou pekne vychutnávam. Rozliezame sa na Polárním trune a na Krokodýlí stene. Katka potom velí, že sa ide na Marihuanu VIIc. Známa to stenová klasika od Jarýka Stejskala, Ivana Kobra a Miloša Noska. Katkin zoznam sa zmenšuje o jednu kvalitnú cestičku a spokojní si ešte na dolez dávame cestu Endoskop VIIIb.

Štvrtý lezecký deň, konečne Ádr. Nie že by bolo v Tepliciach zle, ale Ádr je Ádr. Vydávame sa objavovať veľké klasiky v obvode za Pískovnou. Začíname Tyrolákmi a cestou Západní spára VIIb. Druhou v poradí je krásna Marína- Po flámu VIIIa a úplný bonbónik, ktorý lezieme na záver je Cesta mořských vlku VIIb. Táto cesta opradená legendami má pre nás zvláštne čaro, pretože ju Karel Hauschke urobil ako poslednú zo všetkých 90-tich jeho prvovýstupov, ktoré v Ádri má a odišiel sa plaviť na more. Vychutnávame si krásne lezenie a teraz už len zodvihnúť kotvy a vyplávať na šíre more...

...Zavŕzga krabička a vyťahuješ vrcholovú knižku. Je pôvodná. Listuješ si v zápiskoch Herberta Richtera, Kokšu, Láďu Šolca, Cikána... Ľudí, ktorí tu vytvorili tie najkrajšie a najodvážnejšie línie a teraz môžeš medzi nich zapísať aj svoje meno. No nie je to úžasné?

Text: Maroš