Cesta morských vlkov

Lezecká jachta- Chorvátsko

Text: Katka

Vchádzame do maríny Kremik pri mestečku Primošten. Krásne jachty všakovakých rozmerov, farieb a mien sa trbliecu na morskej hladine Jadranu. Jedna z nich s osudovým menom „Sea Wolf“ bude nasledujúci týždeň patriť len a len nám! Vysmiaty vstupuje na jachtu ako prvý Pán Kapitán- Marian, po ňom nasleduje Bocman- Maroš, a potom aj zvyšok posádky. Šujanády alebo Dolyjády (Vildo+Doly), Sali (Srali), Ivica (hlavná potápačka), Zuzňa (ktorej zachutili rybky), Viťo (vyskakoval), ja- Katka (rekre).
Takže podarená bandička- morskí vlci!
V jachte, ktorú jej lezecké osadenstvo časom premenovalo na chatu, sú 3 kajuty, perfektná kuchynka s plným vybavením na varenie a dokonca sú tu aj také luxusnosti ako záchod, sprcha či wifi. Pre mnohých bola najväčším luxusom hlavné prvá možnosť...
Po nalodení sa, môžeme vyraziť! Kapitán velí, ktoré lano máme kam uviazať, potom nás oboznamuje so všetkými možnými situáciami, s ktorými sa môžeme na mori stretnúť. Napíname uši hlavne pri slovách ako: 5 metrové vlny, delfíny, žraloky...

Na začiatok zažívame celkom fajný kolotoč a do toho tie historky o búrkach na mori. Každý to zvláda po svojom. Niektorí sa neodvažujú do seba dostať ani len nikotín, nieto ešte nejaké jedlo. Teda okrem Doly... Ale tak rýchlo ako ho do seba dostala, tak ho pekne aj naservírovala rybkám. Mňam, tie si pochutili na domácej desiatej od mamičky. Večer napíname plachty a len tak sa nechávame unášať, smerom k prvému prístavu Maslenica na ostrove Šolta. Kapitán pred pristátím rozdáva povely: ,,Fendre na druhú stranu a hádžte lano!'' „Chata“ sa cúvaním blíži k mólu, my vyskakujeme na pevninu a sme šťastní. Nechápeme prečo sa všetko okolo hojdá, krízové sú najmä obkladačky na záchode, ktoré sa nechcú zastaviť a stále sa kolíšu. Iný pohľad na svet.

Po rannej kávičke opúšťame Šoltu. Celý deň si užívame plavbu, opaľujeme sa, kúpeme sa, čítame a ťaháme sa za loďou. Každý robí to na čo má chuť. Veď sme predsa na dovolenke, a nie na hocijakej! Poobede prichádzame do prvej lezeckej oblasti na ostrove Hvar, do Velikej Stinivi. Najväčší premotivovanci po daždivom lete na Slovensku, neváhajú a utekajú pod skaly. Rýchlo sa naviazať, obuť lezečky, dole počuť len: ,,Aaaach konečne leziem.“ Na úvod lezieme perfektné previsnuté cesty do 7a+ s morskými názvami ako Zubatac, či Mediterranea.

Ráno s prvými slnečnými lúčmi skáčeme do priezračnej modrej vody. Ja sa učím používať šnorchel, ale moc mi to nejde. Fotíme sa pod vodou, Viťo, Sali a Iva sa dokonca potápajú až ku kotve, kde robia peckové fotky.
Ešte dnes večer chceme liezť v Cliffbase na druhej strane Hvaru, tak okolo obeda dvíhame kotvy a vyrážame zo severu ostrova na juh. Cestou chalani skúšajú pri akej rýchlosti za loďou im to strhne plavky. Salimu to ide najlepšie a takmer ich pri päťuzlovej rýchlosti stráca. Zastavujeme sa ešte na ostrove Brač, kde sa pri pláži menom Bol potápame, plávame a fotíme sa pod vodou. Navečer pristávame v dedinke Sv. Nedelja, troška turistiky pod skaly a už lezieme pekné 40 metrové cesty, len kúsok od mora. Po zotmení sa chystáme na večeru, ktorá bola jednoducho kráľovská!

Ďalší deň už skoro ráno vyrážame s Viťom a Vilisom na člne z prístavu do Cliffbasu a ostatní prichádzajú z prístavu na jachte. Najskôr sa rozliezame v dlhokánskych cestách. Maroš má po dvoch dňoch špárový absťák, tak si musí dať aspoň prstovo-sokolíkovú Central Crack a lezieme aj parádnu líniu Miss Jadrana, ktorá vedia na vežičku. Potom ideme na DWS (deep water solo), čo znamená lezenie nad vodou bez lana. Maroš, Sali a ja si dávame celý 170 metrový traverz za 5b (Sea traverse) nad rozbúrenou morskou hladinou za. Neskôr sa k nám pridáva aj ostatná posádka, skáčeme do vody a lezieme. Keď už sme sa vyjašili do sýtosti naskakujeme na jachtu a plavíme sa na ostrov Vis. Spím v kajute, keď ma preberú hukoty na palube. Vyliezam cez okno na palubu a nechápem čo sa deje. Až keď ich zazriem, viem prečo všetci tak hulákali. Delfíny! Plavia sa vedľa nás, predvádzajú sa, ale veľmi rýchlo zase miznú, ani nestíhame vytiahnuť foťáky. Nezabudnuteľný zážitok.
Večer prichádzame na Vis. Tu sa ukáže kapitánova zručnosť, keď v pohode zaparkuje rovno medzi 2 jachty a to do takého úzkeho priestoru, že hocijaká baba by tam ani autom nenacúvala. Čo je však najlepšie vystupujeme rovno do baru...

Ráno vyrážame na plavbu okolo Visu a prvá zastávka je na ostrove Biševo v Modrej špilji, čo je vlastne jaskyňa, do ktorej zospodu preniká denné svetlo, preto je voda tak kryštálovo modrá. Je zakázané potápať sa tu, ale my máme v posádke dobrých potápačov, preto sa Vilovi, Ive a Salimu podarilo preplávať von z jaskyne na šíre more. Zatiaľ čo sú ostatní v jaskyni, so Zuzňou lezieme na okolitých skalkách nad morom a skúšame prvé skoky. Neskôr sa k nám pridáva aj Doly a dávame trojité zoskoky.
Ďalšími lezeckými zastávkami sú zátoka Stiniva a Zelená špilja, ktorá vytvára nad vodou parádny oblúk. Sali robí prvovýstup Dolír za 6b a je to už celkom aj výška. So Zuzňou skáčeme zhora a Viťo si dáva dokonca šípku.
Dnes nás čaká nočná plavba a tak losujeme služby, budeme sa striedať po dvojiciach každé dve hodiny. Pri romantickom západe Slnka popíjame kávičku, po nej niektorí idú spať a niektorí len tak posedávajú.
Prví máme službu ja a Maroš (najdlhšia zápalka). Sú celkom veľké vlny, a ani len nepomyslím na to, že by som mala ísť spať do podpalubia. Po nás nasledujú Šujanády a zažívajú celkom drámu, kedy im ukazoval hĺbkomer, že je pod nami iba 8 metrová hĺba, pričom tam malo byť až 160 metrov... Poslednú službu má Zuzňa s Ivicou (najkratšia zápalka).

Ráno prichádzame na ostrovy Kornati, potápame sa a chalani chytajú ryby. Večer prichádzame na Kakan, krásny tichý ostrovček, s výbornou reštauráciou. Zatiaľ čo nám domáci pripravuje ryby, chalani nasadajú do člna a idú na rybačku. Do rána máme plnú chladničku rýb aj s jednou morskou príšerou, ale na to sa neodvažujem ani len pozrieť, nie to ešte do toho zahryznúť. Neradi odchádzame z tohto pokojného prístavu, ktorý hodnotím z môjho pohľadu ako najlepší.

Posledný deň na mori využívame na návštevu Krka vodopádov, pod ktoré turistikujeme asi 45 minút. V maríne sa zastavujeme ešte u zeleninára, s ktorým Vilis chtiac-nechtiac, vykšeftoval lepšiu cenu. Darmo Vilis je menežéris. Dnes je už chladnejšie, tak sa nikto bezdôvodne nehádže do vody. Posledné míle pred domovskou marínou ideme na plachty a sme pekne naklonený. Každý si to vychutnáva zahĺbený sám do seba...
Bola to veľmi príjemná plavba, všetko klapalo a každý má na tvári úsmev. Večer sa bleskovo nahadzujeme do gala a ideme do mesta. V Primoštene je na jedálničku steak, zmrzlina a nákupy suvenírov. Posledný večer na „našom“ Morskom vlkovi sa nesie v znamení pohody a o nej to celé bolo!

Ďakujem Kapitánovi za krásnu a bezpečnú plavbu a celej posádke za super týždeň na mori.
Bolo perfektne!!!