 Liptovské JorassyHrubôĎaleko na tatranskom severe, stojí múr. Múr, ktorý tvoria dlhočizné piliere a strmé žľaby. Múr, ktorý môže smelo konkurovať aj podaktorým alpským velikánom.
Múr Hrubô.
Všetko sa to začína v dedinke Podbanské. Zopár hotelov, penziónov, koliba a krčma. Za dedinou sa tmavým, hustým lesom tiahne dolina- Mer de Kôprová. V hornej časti sa dolina jemne stáča vpravo a stretáva sa s inou dolinou- Glacier de Hlinská. Dolina dlhých tieňov, ktoré patria tým najkrajším severným stenám v celom regióne.
Liptovské Jorassy...
...že vám to niečo pripomína? Aj mne... Bol to naozaj dlhý deň, 18 hodín na nohách. Od tmy až do tmy. Šliapanie, lyžovanie, lezenie, zase lyžovanie a zase šliapanie.
Vyrazili sme z parkoviska na Popradskom plese cez Mengusovskú dolinu. Nádherný východ Slnka nás zastihol vo Vyšnom Kôprovom sedle. Satan bol v pekelných plameňoch a Bašty doslova horeli, zatiaľ čo pod sedlom na nás čakalo ľadové kráľovstvo. Zlyžovali sme Hlinskou dolinou. Po ľavačke vyrastali steny Hlinskej veže, Štrbské štítu, Hrubého vrchu, Terianskej veže a Bednárových veží. Zastali sme až pod Prednou Garajovou vežou. Úžasný ľad v ceste Komínom, doslova volal po vylezení, no my sme prišli kvôli niečomu inému. V previsoch naľavo viseli jemné ľadové záclony, ktoré prechádzali do krásneho kolmého ľadového stĺpu. Naliezli sme. Nebolo to ľahké, ale išlo to. Dĺžka, v ktorej sme plánovali naliezť do strmej ľadovej záclony visiacej vo vzduchu, nám nakoniec poskytla úplne iné riešenie. Ale aj tak dobre, možno raz príde niekto a urobí poriadne odvážny direkt...
A potom ten ľad. Strmé, ťažké, mokré a dosť morálové. Ale krásne!
Nasledoval zlaňák. Abalakove hodiny, potom skoby a potom lyžovanie a blúdenie. Bola už tma, keď sme opäť našli cestu a ocitli sme sa v Kôprovej doline.
No a ďalej to už predsa poznáte...
INFO k ceste:
Hrubô (severná stena)
Predná Garajova veža
Firhang (WI5+/M5+)
15.2.2015
Maroš Červienka a Ondro Húserka
Cesta sa nachádza v čelnej stene Prednej Garajovej veže, medzi staršími cestami, ktoré sú v Puškášovom sprievodcovi označené ako cesta Komínom a cesta Pilierom.
Sú to 4 dĺžky, prvé dve ľahšie a ďalšie dve kľúčové.
1.dĺžka (M4)- jemné lezenie po glazúrach a po trávach, s dosť zlými možnosťami istenia, štandovali sme na troch šróboch v ľade
2.dĺžka (sneh 60°)- asi 30 metrový traverz doľava, na štand kde sme nechali 3 skoby a slučku
3.dĺžka (WI4+/M5+)- v tejto dĺžke je pekný mohutný štvorkový ľad, nepríjemne vytláčajúca skalná rampa za M5+, ktorá sa tiahne doľava a môže byť miestami pretečená ľadom a na záver nepríjemné ľadové bouldríky za WI4+. Štand je vľavo na skalnom hrote (slučka, friend, šrób)
4.dĺžka (WI5+)- fantastický ľadový stĺp, do ktorého by som si určite zobral minimálne 6 šróbov, meria asi 30 metrov, miestami je naozaj kolmý a miestami nepríjemne karfiólový. Hore sme urobili Abalakove hodiny a zlanili na štand č.2
Z materiálu by som odporúčal 10 ľadových šróbov, 10 expresov, 2-3 friendy, ball nuty, mikrofriendy, tenké skoby a slučky+ výbavu na urobenie Abalakov na zlaňák a minimálne dve 50 metrové laná.
|
