Piesok pod kožou

Adršpach

„Eleganci a ladnost pohybů vystřídá křeč a nemohoucnost. Jasné uvažování kalí jediná myšlenka- teď jebnu! Spocené prsty se drží asi tak pět krát větší sílou než je zapotřebí...“

... odvážný lezec, ktorý bol ešte pred pár minútami pevne presvedčený o svojej sile a schopnostiach, pomaly zlieza. Zrnká piesku sa vrývajú hlboko pod kožu a z roztrasených rúk sa začína valiť krv. Ustráchaný pohľad dole, dáva tušiť, že všetky ambície sa spolu s odvahou, vyparili ako dym...

... konečne zem! To je pocit zhlboka si vydýchnuť, zatvoriť oči a posadiť sa do piesku, ktorý tak príjemne chladí. Všetky problémy sú zrazu preč. Všetky povinnosti sa zrazu zdajú byť smiešne. Vypnutá myseľ si vychutnáva stav pokoja a bezpečia. Aspoň na chvíľu...

... lenže potom je všetko inak. Lezec už síce pokorne, no s ešte väčším záujmom hľadí na špáru. Tam by to šlo urobiť inak a tam by sa dalo založiť. Prsty sa opäť potia a v žalúdku cítiť jemné šteklenie. Znova nalieza!

Nie, tu vôbec nejde o to niekomu niečo dokazovať, ani o to s niekým sa porovnávať, či pretekať. Jasné, každý sa večer v krčme rád pochváli a čím vyššie bol ten kruh, tým má väčšie ramená... No v skutočnosti ide iba o to premôcť svoj vlastný strach a splniť si ďalší veľký sen. Pretože všetci vieme, že sny sa majú plniť. Lebo krajší ako sen, je len splnený sen!

... ruky sa ešte stále trasú a celé telo je vo vytržení. Kostrbatý zápis do vrcholovej knižky a príval čistej radosti. Tak toto bolo ono. O tomto rozprávajú už celé generácie. O tomto sa kolujú legendy. Tu sa písali tie najzaujímavejšie kapitoly v histórii špárového lezenia.

Toto je Adršpach!

Fortnýř- Létající brýle VIIa
Prvý jarný deň v Ádri a prvá špára, musí sadnúť ako riť na šerbeľ. Je dôležité presvedčiť seba samého o tom, že žaby držia rovnako ako držali na jeseň. Práve preto sme v piatok zvolili rozlez v krásnej žabovici od majstra Lukavského. Ako bonus nás ešte rajbasová hranka vo výleze utvrdila v tom, že ani nohy na tom nie sú úplne katastrofálne a adršpašská sezóna sa môže rozbehnúť naplno.
Starostovo dvojče- Spára VI
Ivo pilne trénuje na El Capa a tak som mu hneď druhú v poradí naordinoval, klasickú širočinu za VI a bez istenia. Ako by povedali miestni borci- školou povinná. Lenže aj matematika bola školou povinná a nie každý ju mal rád, že? Tak, či onak, zaliezli sme si kvalitne ako sa na poriadnu šestku patrí a keďže Ivo úspešne prešiel skúškou ohňom, rozhodol som sa ho hneď v ďalšej ceste rovno ukrižovať!
Radnice- Ukřižování VIIIa
Nedokážem spočítať koľko krát už som pod týmto 50 metrovým špárovým skvostom stál. Klasifikácia VIIIa od vyhlásených a obávaných špárarov- Lukavský, Kobr sľubovala poriadny zážitok a zároveň mi vždy naháňala strach. Hneď úvodná previsnutá uzučká žaba a jeden jediný kruh v dobrých 20 metroch sú faktory, pre ktoré si človek dvakrát rozmyslí, či nalezie. A hlavne čo som sa už napočúval o držkách na zem, o zliezačkách z previsu a o trasúcich sa nohách 10 metrov nad zemou. Niekedy je naozaj lepšie nevedieť. Cesta to bola úplne nádherná, bezpečná s tutovými smyčkami a super žabou. Dokonca oveľa príjemnejšie ako vedľajší Severní kout, ktorý mi vlani úplne odpísal rameno...

Robinson- Pátková VIIc
Keď v Ádri vyslovíte meno Ladislav Šolc, každému je hneď jasné o čo ide. Lezec, ktorý si v 70-tych rokoch pripísal na svoje konto tie najťažšie špárové prvovýstupy aké sa v tomto nádhernom skalnom meste dajú nájsť. Dlhočizné neistené širočiny, previsnuté žabovice a tvrdý boj. To je to na čo musí byť človek pripravený, keď si vyberie niektorú zo Šolcových ciest. Veď kto by nepoznal legendy ako: Bílá růže, Prásknutí, Rangers, či Lámání údů. Jednou z legiend je aj Pátková na Robinsona. Klasifikácia VIIc síce pôsobí na prvý pohľad celkom priateľsky, ale každému kto si myslí, že VI+ mu predsa nemôže robiť žiadne problémy, to vrelo odporúčam...
Mořská panna- Cesta rumových pralinek VIIc
Opäť jedna z top špár a opäť od jedného z top špárových špecialistov- Lukavského. Ak sa nemýlim tak rumové pralinky, boli vôbec prvým Cikánovým prváčom v Ádri. Dnes ich na na pieskoch na svojom konte už vyše 3000! (slovom tritisíc!)
Kat- Krvavá VIIIa
A aby sme to mali v sobotu kompletné, vymyslel som ešte Kokšovu školu širočín a komínov. Krvavá na Kata, sama o sebe hovorí, že ak viete počítať, tak počítajte s tým, že to bude bolieť! 55 metrov, 2 kruhy a širočiny snáď všetkých rozmerov. Myslím, že Ivo si po tomto zážitku bude v yosemitským komínikoch vyspevovať od radosti a spomínať na kvalitný adršpašský tréning... Karel Hauschke vyliezol pred 50-timi rokmi naozaj veľkú líniu na veľkú vežu!
Rumburak- Bačkorkaz VI
Vyničení a zodratí sme si v rámci prestávky dali ešte „funny rajbuňk“. Ak náhodou niekto hľadá peknú chytovatú cestu, tak nech sa pod touto cestou vôbec nezastavuje a valí radšej poriadne ďaleko...

Krakonošovo sedátko- Stará cesta III
Dĺĺĺĺhočizný komín na krásnu vežu. Nič viac a nič menej. Cesta z roku 1924!
Karbaník- Taročky VI
Tu sa pán Páleníček naozaj vyhral. Odporúčam aj ádrovským začiatočníkom. Cestu treba nájsť, dobre odistiť, vyskúšate si tu komín, prepad, kde-tu postavíte nejakú vlnku a nájde sa aj kúsok sokolíka. Okolo kruhu je to čistá radosť z pohybu!
Štepánska koruna- Kuplířský tanec VIIIa
V nedeľu sme sa špáram, po všetkých tých Šolcovynách, Kokšovynách a Cikánovynách, vyhýbali veľkým oblúkom. Aj preto padla voľba na krásnu stenovku so 4 kruhmi. No dobre až na ten úvodný 5 metrový komínik. Nad 2.kruhom som sa pokúšal obviazať hodinky, no po neskutočnom útoku červených mravcov som sa tohto pokusu musel vzdať a valiť s bandaskami po oblinách rýchlo hore. Záverečný rajbas a krásne kyzovité lupienky, dali tomuto výletu správnu bodku a tak sme úplne zničení, vyrazili na spiatočnú cestu.

Taký bol prvý tohtoročný víkend v Ádri. Verím, že ich bude ešte veľa. Všetci ste vítaní!
Pretože keď sa vám raz piesok zaryje pod kožu už ho odtiaľ nikdy nedostanete!

Text: Maroš