Chamonix granite!

Ihly, Ihličky a Kapucíny

Námestím znie príjemný jazz a bary sú narvané do posledného miesta. Celé Chamonix oslavuje. Že čo? No predsa ďalší pekný deň...
Ešte aj po mesiaci ma stále fascinuje, že sa tu každý deň niečo deje. Keď zrovna nie sú ulice preplnené bežcami, alebo lezcami z celého sveta, tak si domáci vymyslia nejaký šialený Cosmo Jazz týždeň a kam sa pohnete, odvšadiaľ na vás reve saxofón alebo aspoň nejaká trúbka. A tak nezostáva nič iné iba nasávať tú atmosféru a vychutnávať krásnu melódiu...

Po Freneyi sme trošku zvoľnili tempo. Človek by si myslel, že liezť v Cham mesiac v kuse a v totálnom plechu musí byť úplná hračka, no poviem vám, že nohy, ruky, chrbát, prsty aj hlava, hovoria niečo iné. Vargiho vystriedal Pán Predseda (Rastík)- spolulezec číslo 6 a pomedzi zopár daždivých dní sme sa vybláznili na tej najlepšej žule aká sa tu vôbec dá nájsť!

Aiguille de l´M (SZ stena)
Northeast arete V+/D-/200m (OS)
Ménégaux route 6b/TD/200m (OS)
Fretez de Charmoz III/D

Vargi ešte pred odjazdom túžil vyskúšať nejaký kvalitný granit, no lenivosť nás nakoniec doviedla pod najmenšiu z Ihličiek- Aiguille de l´M. Ako prvú sme si vybehli krásnu ľahučkú hranku, v ktorej bolo zopár „typical Chamonix cracks“ a po nej zase poctivú Ménégaux route v severnej stene. Aby sa nepovedalo, že sme sa iba flákali, deň sme zakončili nekonečnýýýým hrebeňom Fretez de Charmoz, ktorý vedie od sedla Col Blanc až na Montevers. Keby sme tušili, čo to bude zač, dáme radšej ešte dve cesty na l´M, no nakoniec sme sa nejako dotackali na posledný vláčik, z ktorého sme zamierili rovno na hambáč do MBC...

Le Minaret (J stena)
Versant Satanique 6c/ED/250m (OS)

Minaret je parádna vežička v južnej stene Aiguille d´Argentiere s úplne fantastickou žulou. Práve toto zavážilo najviac, keď sme sa s Rasťom rozhodovali, že kde dáme rozlez. A musím uznať, že dobrá voľba! Milovníkom špár a dokonalého granitu, môžem iba odporučiť. Tento 9-dĺžkový satanský skvost od Michela Piolu sme si mrskli za doobedie a s búrkou v pätách sme stihli aj južnú stenu Aiguille du Genépi, tesne nad chatou.

Aiguille du Genépi (J stena)
Mort de rire 6b/TD-/150m (OS)

Hromy-blesky a ani jemný dáždik nás nakoniec neodradili od tejto cesty a veru stálo to za to. Na podobnom granite som v Cham ešte asi neliezol, len škoda, že je to také kratučké....
Určite dobrá voľba, keď dorazíte na obed na chatu a nechce sa vám celý zvyšok dňa popíjať na terase pivo...

Aiguille du Peigne (Z stena)
Maillon Manquant 7b/ED/400m (FL)

Ďalší z miestnych bonbónikov. Tento krát Ihly (Chamonix side). Predpoveď bola dosť neistá, no prvé kvapky našťastie spadli až keď sme doliezli na vrchol. Navyše sa niekto nad nami zľutoval a dovolil nám za sucha zlaniť celú stenu. Piola opäť raz ukázal neuveriteľný cit pre líniu v brutálnej skale a parádnych špárach. Sokolíky, žaby, kúty, no spokojní určite budú aj tí, ktorí sa radi plazia strmými platňami. Skrátka 13 dĺžok, v ktorých nájdete z každého rožku trošku.

Grand Capucin (V stena)
Tripple Directe 7c/A0/ABO/400m (AF)
Voyage selon Gulliver 7a+/A0/ED/300m (FL)

Až začiatkom ďalšieho týždňa to konečne vyzeralo na origoš alpský plech a voľba bola jasná. Grand Capucín! Myslím si, že čo sa kvality lezenia týka, nič krajšie ako Kapucína tu už nenájdete. Dovolím si citovať miestneho borca Philippe Batouxa, ktorý tvrdí toto:
„I have been lucky enough to climb many of the world´s great granite walls, I still feel that this face in the Combe Maudit is the most beautiful and most enjoyable to climb...“
Lezenie na Capucíne je jednoducho najkrajšie, aké na tomto svete môžete nájsť! My sme si vybrali absolútny „masterpiece“ od Piolu, ktorý dokonca Gulliverove cesty (7a+/A0) považuje za to najkrajšie, čo sa mu za všetky tie roky, podarilo na žule vytvoriť! No a keď si cestu spestríte 3-dĺžkovým nástupom cez Elixír d´Astaroth (6c) a záver okoreníte širočinovou strechou Panoramix (7c), tak vám z toho vznikne exkluzívna 15-dĺžková kombinácia s názvom Tripple Directe. Potom sa už len stačí ovešať frendami, obuť lezečky a pustiť sa do boja...
Naliezli sme o siedmej a prvé 3 dĺžky z Elixíru (6b, 6a, 6c) išli pekne podľa plánu. Na Bonattiho polici už začína samotný Guliver a zopár nepríjemných rajbasov (6a, 6c, 6b) nás doviedlo pod prvý crux. Pôvodné kyvadlo z jednej špáry do druhej sa dnes lezie voľne (7a+), no v záverečnom sokolíku mi šmykla noha, tak išiel skúsiť Rasťo, ktorý to vybehol ako nič. I keď na štande niečo hovoril o životnom výkone, veď to poznáte. Ďalšie 3 dosť nepríjemné dĺžky (6a, 6b, 6c) a boli sme v biednom stave pod cruxom číslo 2. So slovami : „Dobre si oddýchni, asi pôjdeš,“ ktoré som adresoval Rasťovi, som naliezol. 13.dĺžka (7a/A0), začína hneď od štandu kyvadlovým traverzom do pumpujúceho sokolíka a pokračuje hladkým kútom až na koniec, kde je nit a druhý kyvadlový traverz v hladkej platni vás dovedie na štand. Celkom dobrodružná dĺžka :). Z tohto štandu sú to na vršok už len dve dĺžky (6a, 5), no prečo by si človek neskomplikoval život brutálnou stropovou špárou za (7c) keď môže. Pekne som dostal po hube, ani druhý pokus som radšej nedal a doliezli sme si nakoniec aspoň toho Gullivera. Na Panoramixa ešte budeme musieť trochu potrénovať...
Zlaňák sme zvolili ako vždy Echom a pratali sme sa naspäť na Torino, odkiaľ sme ráno vyrážali. Na otázku, či som s dnešným dňom spokojný som však na chate musel odpovedať, že na 50%...

Text: Maroš