Dark side of the Aiguilles Chamonix

Blatiere

Lezenie na „temnej strane“ Aiguilles Chamonix, má jednu veľkú nevýhodu. A tou je, že zo stien sa po celý čas pozeráte na kúpalisko dole v údolí...
Inak mu samozrejme nechýba vôbec nič a je to úplná bomba! Dokonca by som povedal, že oproti „sunny side“ alebo tiež Envers des Aiguilles, takzvané Blatiere, ponúkajú aj malý bonus. Bonus v podobe tvrdej klasifikácie, ťažkých špár a trošku poskromnejšieho istenia. Skrátka typický „old school of Michel Piola“.
A ten jednoducho milujem!

Aiguille de Blatiere (Z stena)
Williamine Dada 7a+/ED/350m (PP)

So Stephanom sme pár pekných dní strávili na blastiérskych lúkach, ktoré spoločne s plesom Lac Bleu, ponúkajú ideálne útočisko pre lezenie v západných a severných stenách Ihiel, od tej najmenšej Aiguille de l´M, cez strašidelný Grands Charmoz, až po dokonalé piliere Aiguille de Blatiére a hladké platne Aiguille du Peigne.
Trošku nesmelo som navrhol legendárnu cestu Williamine Dada, ktorú v minulosti liezli od nás samé alpské esá: Dušan Myslivec, Maťo Heuger, Dino Kuráň a Janko Šofránko. Stephan si preštudoval topo a povedal, že ak vyleziem kľúčovú dĺžku tak nemá žiadny problém.
Začali sme s rešpektom a hneď prvé špárové dĺžky, označené v sprievodcovi ako „5+“ mi potvrdili, že to dnes bude riadna zábava. Vo štvrtej dĺžke sa nám postavila do cesty strmá, hladká platňa, preťatá jemnými prstovými trhlinami a vyzdobená jedným 30-ročným nitom a niekoľkými skobami (7a+). Pri OS pokuse ma vypľul nepríjemný úkrok doprava, vďaka diere v totálne prelezenej lezečke. Najsmutnejšie na tom je, že tieto sú posledné, ktoré mám a navyše mi ich firma Boreal, prestala vyrábať :(. Česť ich pamiatke!
Druhý pokus bol OK, ale bol to boj. Asi najlepšie to vystihol Stephan, ktorý pri lezení vyhukoval: „What a pitch!“ Nasledovalo jedno vypečené, rajbasové (6b) a zopár pekných špár za obligátnych (5+). Posledné tri dĺžky sa doslova pretekali o to, ktorá bude tá najkrajšia v celej ceste a od sokolíkov, cez prstovky až po žaby to bol skrátka jeden veľký špárový megakoncert. Na zlanenie sme uprednostnili vedľajší skvost Fidel Fiasco, ktorý je len tak mimochodom vďaka preisteniu, považovaný za jednu z najkrajších skalných ciest v tejto oblasti. Ja si myslím, že Williamine Dada za ním v ničom nezaostáva.
Až na tie nitíky...

Aiguille de Blatiere- Pilier Rouge (Z stena)
La Chatte a Malaparte 6c/ED-/200m (RP)
Nabot Leon 6a/TD-/300m (OS)
Les Diamands du Président 6a/TD/200m (OS)

Pilier Rouge de Blatiére je úplný diamant medzi všetkými Ihlami. Jeho dokonalá západná stena, ponúka špárovú zábavu všeho druhu. Vo fantastickom granite tu nájdete 15 ciest, ktoré majú dĺžku 200 až 300 metrov, teda okolo 5-6 dĺžok a všetky ponúkajú absolútne neopakovateľný lezecký zážitok. Skrátka „Červený pilier“ je ideálna tréningová stienka pre všetkých chamonixských „domorodcov“ a pre mňa osobne, hneď po Grand Capucine, najlepšia stena v Cham.
Zatiaľ, čo Nabot Leon je totálna megaklasika, ktorú denne lezie niekoľko dvojok, tak Les Diamands du Président, stojí trošku zabudnutá bokom a musím povedať, že úplne neprávom. Obe sa môžu smelo radiť medzi tie najfajnovejšie šestkové bonbóniky aké v oblasti Mont Blancu a jeho širokom i ďalekom okolí nájdete. Sokolíky a kúty ako z veľkej lezeckej knihy a nejeden lezec sa už vyslovil, že sa v nich cítil ako vo sne...
Zato La Chatte a Malaparte je už z trochu iného súdka. Poctivá Piolovka, ktorá vás vycvičí nie len v špárach, ale aj v platničkách.

Aiguille du Peigne- Gendarme (Z stena)
Contamine/Vaucher route 6a/TD/400m (OS)
Fermeture Ecláir 7a/ED+/300m (OS)

Druhý výjazd za blatierskym lezením prebehol v totálnom plechu a vo štvorici. Spolu s Vilisom, Doly a Marianom sme si perfektne zaliezli v Contaminovej klasike, ktorú vrelo odporúčam všetkým, ktorí sa túžia naučiť komínovú techniku alebo si myslia, že 6a je nuda...
Naopak niečo pre milovníkov miestnych „supercracks“ je tu 10-dĺžková lahôdka v dokonalej skale, Fermeture Eclair. Väčšina cesty je príjemné lezenie do 6c, v platniach s nitmi a v špárach po vlastnom. Kľúčovú dĺžku som videl v jednom z nákresov dokonca za 7b, ale 7a by myslím malo sedieť viac. I keď treba uznať, že veľa strechovitých previsov po madlách v Chamonix nie je. Tak, či onak super lezenica, za ktorou sa určite tých 40 minút od lanovky šliapať oplatí...

Vyzerá to tak, že po poslednom mohutnom záchveve leta sa pomaly, ale isto vkráda do údolia jeseň. Žeby čas pobaliť kufre? Alebo vytiahnuť čakany? Hmmm...

Text: Maroš