Skalné plamene

Flammes de Pierre

Tak a máme tu jeseň!
Chamonix sa vyľudnilo, vzduchom sa šíri povestná aróma chladných severných stien a Slnko s každým novým dňom stráca na sile. Mont Blanc je po väčšinu dňa ukrytý v tajomných mrakoch a na parkáči to v plnej paráde roztočili kolotočiari...
Na Ihlách „vybielilo“ prvé kuloáriky a pomaly začínajú vyliezať aj tí najväčší „štamgasti“.
Čo to znamená? Že v kopcoch teraz namiesto dovolenkárov a výletníkov ako som ja, stretnete aj skutočných lezcov!
Ideálny čas zobrať stan, zvaliť sa niekam pod stenu a liezť až do zbláznenia...

Flammes de Pierre (J stena)
Le Bout du Tunnel 6c/ED/250m (OS)
L´Elan Vertical 7b/ED+/250m (OS)
La Reprise 7a/ED+/300m (OS)
S prvým padajúcim lístím sa do údolia dovalila Louisa aj s jej veľkým oranžovým vanom. Požiadavka bola, že chce liezť veľa a že jej nevadia špáry ani mixy.
Okey!
Rozliezli sme sa vo východnej stene Bréventu (Premiér de corvée 7a/ED-/200m) a spoločne s hŕstkou domácich borcov, nasadli na vláčik. Smer Montenvers!
Flammes de Pierre je zubatý hrebeň vežičiek, ktorý sa tiahne od svojich väčších a slávnejších susedov- Petit a Grand Dru, smerom ku Mer de Glace. Miestna žula ponúka neopakovateľný lezecký zážitok a niekoľko špárových dní v obkolesení skalných plameňov, ktoré vyrastajú priamo zo zelenej lúky. A ešte bonus! Po celý deň máte ako na dlani, mrazivé steny Jorassov, Charmozu a samozrejme aj všetky Ihličky...
Začali sme len tak zľahka. Teda aspoň sme chceli. Ale cestička Le Bout du Tunnel sa ukázala ako pekný masaker. Adršpašské komíny, pumpujúce sokolíky a strašidelná zima. Obe dvojky Frantíkov to po prvej dĺžke zabalili a tak sme si zvyšok cesty „vychutnali“ úplne sami.
Druhý deň to bolo už iné kafé. Slniečko, fantastické žabovice, prstovky, sokolíčky a dvaja sympatický guidi zo Švédska, ktorí si po celom lete, prišli užiť prvé tohtoročné lezenie v Chamonix (asi dobrá sezóna...)
L´Elan Vertical mal 6 dĺžok a každá jedna, bola totálny skvost! Od dola až hore jeden veľký chyt... Miestami za 6b, miestami za 7b. Perfektne odistené, bombová skala a hlavne pohoda!
Viem, že sa už opakujem, ale: JE TO JEDNA Z NAJKRAJŠÍCH CIEST V CHAMONIX!!!
Jednoducho Supercracks!
Čo je najlepšie, že stan sme odparkovali asi 10 metrov od steny, takže každé ráno sme pred lezením museli urobiť iba zopár krokov (rovno v lezečkách) a každý večer po lezení sme zlanili priamo do bivaku...
Tretí deň, ďalšia špárová bomba. La Reprise! Louisa a jej ruky už vyzerali dosť opotrebovane, ale s každým ďalším sokolíkom bojovala akoby mal byť jej posledný :).
Magnus a Krister nám opäť spríjemňovali čas na štandoch a so širokým úsmevom na tvári drtili veselo za nami...
Och joj, bude to ťažký návrat po 3 mesiacoch, ktoré som tu strávil. Toľko úsmevov nevidí, človek na Slovensku za celý rok, čo v Cham za jeden víkend...
Čas sa nám pomaly kráti a tak snáď ešte stihneme pred odchodom ochutnať aj trošku ľadu...
Držte palce!

Text: Maroš