Back Home

Chamonix holiday

Back into the city and into the grey,
This time I don´t know for how long I would stay
There´s so much more that I could still learn,
But now I return, I return

These things on my mind, I´d call them my friend,
I´d be one of them when my life ends
But now I bolt through the sky and I let the sun burn
´cause I return, I return.

Well when I smell the wind and I follow the track,
But I also feels good to know I will go back,
Out in the wild free and alone,
But I always know that I will go home.

Bukahara- Back Home

To bolo leto! Šialené, dlhé a krásne. Musím sa priznať, že som to ani nečakal. Chcel som si iba zaliezť a byť na miestach, kde to mám rád. A nakoniec? Boli to 3 dokonalé mesiace, počas ktorých som si splnil niektoré z mojich najväčších snov, navštívil doposiaľ nepoznané zákutia masívu a spoznal mnoho úžasných ľudí.
Chamonix!
Zažil som tu tropické horúčavy aj prvé mrazy. Zažil som mesiac totálneho plechu, dážď, búrky aj sneženie. Zažil som úplne natrieskané chaty a preplnené obchody, ale aj osamelé bivaky a ľudoprázdne hory. Skúsil som tú najlepšiu skalu a dokonalé špáry, no skúsil som aj miestnu kombináciu snehu, firnu a ľadu.
3 mesiace v údolí!
Život medzi domácimi a večery v MBC. Od Climbing Worldcup-u, cez Cosmo Jazz Festival až po divoký UTMB. Od Aiguilles Rouges, cez Aiguilles Chamonix a Grand Capucin až po Petit Dru a Mont Blanc.
Vyliezol som 38 ciest a vystriedal 11 spolulecov! Niekto prišiel len na výlet, niekto podávať výkony. No vždy sme sa dohodli. Či už to bolo ponúkanie sa s Ondrom v južnej stene Fou, o to kto polezie ďalšiu dĺžku (nikomu sa nechcelo), či už to bolo Saliho „driemanie“ na štande počas nacvičovania Ma Daltona, či Vargiho fučanie na Blancu, Stephanove radostné hulákanie na Blatieroch, alebo Louisine „červené“ ručičky úplne na záver, vždy to bola pecka a verím, že ste si to všetci užili rovnako ako ja!
Ďakujem všetkým, ktorí nesedeli doma a „neuvažovali“ nad tým ako posunúť slovenské horolezectvo na „špicu hitparády“ ale vyrazili na cesty, prišli ma pozrieť a trošku si zaliezť.
Od Saliho stopovania, cez Louisin megavan a Vargiho autobus až po Marianove lietadlo. Cestu do hôr si našiel každý, kto naozaj chcel. A za to Vám ďakujem!
Jedno veľké ĎAKUJEM, patrí mojím rodičom, ktorí ma vždy podporujú v tom čo robím a takisto jedno obrovské ĎAKUJEM, patrí Braňovi bez ktorého by bol tento výlet iba snom.
Ďakujem firme sportrysy.sk za materiálnu podporu, bars másterovi Marva za vynikajúce horské tyčinky a samozrejme aj nášmu oddielu (IAMES LEVICE) a všetkým Vám, ktorí nás podporujete. A ďakujem aj všetkým diskutérom, vďaka ktorým viem, že to čo robím, má naozaj zmysel!
Tak čo? Zase o rok v Chamonix?

Text: Maroš