Slnečná Patagónia

El Mocho a Aguja Saint-Exupéry

Hovorí sa, že Zem vetra (Terra del Viento). Patagónia! Južný cíp nádherných a divokých Ánd. Južnejšie už je iba zopár tučniakov, vody Magalhaesových dobrodružstiev a nekonečná Antarktída. Koniec sveta! Všetko je tu iné: počasie, krajina, ľudia, hory, no a dokonca ešte aj hviezdy. Pohľad na nočnú oblohu a Južný kríž je zážitok sám o sebe.

When you see the Southern Cross for the first time, you understand now why you came this way...

Patagónia je preslávená nestabilným počasím, burácajúcim vetrom a jednými z najťažšie dostupných vrcholov na svete.
No a my sme zase raz prišli do totálneho plechu!
Vraj tu niečo podobné nebolo už dobrých 20 rokov. 2 týždne pekného počasia a práve sa začína tretí! No a samozrejme, že by sme ho chceli využiť ako najlepšie vieme! Ale poďme pekne od začiatku...
40 hodín sedenia na zadku! Autobusy, lietadlá, letiskové haly, taxíky a fastfoody. Dostať sa z Levíc až na "koniec sveta" nie je vôbec jednoduché. Potom vás s 80kg batožiny vysadia v zapadnutej dedinke, ktorá má od západoeurópskych horských stredísk asi rovnako ďaleko ako Kalinčiakovo od svetového veľkomesta. Všetci sú síce milí a usmiatí akurát, že vačšinou hovoria iba po Španielsky. A to poznám dve slová: olá a Buenos Aires. Ešte že som sa celú jeseň učil francúzštinu, tá mi tu tiež nepomôže. Ubytko všade obsadené, treba nakúpiť, vybaviť permit na lezenie a utekať rýchlo do kopcov, lebo je plech a čo keď bude ďalší mesiac iba kydať... No dali sme to! Ešte sme si stihli aj šupnúť po 3 cesty na miestnej skalke a už sa plazíme s 25kg batohmi a vlastne ani netušíme kam.
Camp Niponino!
Ideme na 5 dní, komplet zimné veci, dve sady friendov, spacáky, stan a ešte aj tú obrovskú knihu od Garibottiho, ktorá si hovorí sprievodca, trepem so sebou. Netušíme totižto čo čakať. Výpeká slnko, všade nekonečna suť a topiaci sa ľadovec. Luxusných 8 hodín tej najhoršej turistiky akú som zažil! Ale ako napísal Mark Twain, treba dať každému dňu šancu aby sa stal najkrajším v tvojom živote.

El Mocho (V stena)- Voie des Benitiérs 7b+/400m
Ráno sa budíme na pieskovej pláži 2x2 metre, uprostred ľadovca Glaciar Torre, medzi miestnymi velikánmi, Cerro Torre a Fitz Roy. Je teplo tak teda volíme skalu. El Mocho a starý známy majstro Piola v spolupráci s Ankerom. 14 dĺžok, žula, špáry. Ako doma. Ako v Chamonix. Zuby nám však začínajú škrípať hneď v prvej dĺžke za 6b. Obrovské dunivé šupiny, nejasná línia a tvrdá klasa. Pomaličky sa však prekusávame stále vyššie a vyššie, síce nám chýbajú nitíky a po všetkých tých peripetiách, trochu aj sila. Kľúčová dĺžka bez diskusie patrí Ondrovi, myslím že už veľmi dobre za tie roky pozná, kedy sa mi vôbec nechce. Prvý pokus a my s vypleštenými očami čumíme. Ondro na mikráč, ktorý sa chystá každú chvíľu streliť mu do tváre, je na neho kam asi poletí. Ale bojuje a nacvičuje brutálny prečah v hladkej platni z jednej prstovej špáry do druhej. Druhý pokus a tentokrát čumím iba ja ako ten chlapec neskutočne a s prehľadom prelieza celú dĺžku. Pri vyberaní istení rozmýšlam že to nie je tak dávno čo za mnou v Ádri nevedel vyliezť ani Tréningovku a teraz bum, ťahá mi špáry v Patagónii!

Aguja Saint-Exupéry (Z stena)- Chiaro di Luna 6b+/800m
Ďalší deň, nekompromisný oddych. Sme na súčiastky, tých zvyšných 5 dĺžok na vršok a nazvyme to jemne nemetodické zlaňáky nás ešte pekne potrápili. Plán na zajtra? Jedna z najkrajších skalných ciest v celej Patagónii a krásny štíhly vrchol, pomenovaný na pamiatku pána Exuperyho. Pre mňa osobná motivácia, vyliezť na kopec, ktorý nesie meno človeka, čo napísal niečo tak úžasné ako je kniha Malý Princ a ako prvý preletel nad Andami, pre Ondra pekná klasika od Giordaniho, ktorého málo opakované cesty v južnej steny Marmolady si v posledných rokoch odškrtáva pekne jednu po druhej.
Natiahli sme celkovo 19 dĺžok, niektoré patrili k najkrajším aké sme kedy liezli, v iných sme pregĺgali naprázdno. Šupiny, lupene, lokre... Ale áno, bolo to fajn, len mám pocit, že žiadne Yosemity, ani žiadna Patagónia. Capucín je Capucín. Vyviezť sa v Chamonix pekne lanovečkou skoro až pod nástup a liezť v tej najkrajšej skale na svete, je niečo čo asi nikde inde nenájdem...

Text: Maroš