Chamonixská jazdaBlanc, Verte a Vallée BlancheTo bola akcia! 12 Slovákov v MBC za jedným veľkým stolom, ktorý sa prehýbal pod haldami akciových chicken wings, krčahov piva a samozrejme jednej oranžíny.
Jarné Chamonix!
Slnko, púder, firny, kuloáre, steny, vrcholy. Všetko ako sa patrí a sluší. Pred letom som potreboval aklimatizovať podnebie v ústach na miestne bagety, naladiť chuťové kanáliky na čokoládové croissanty a skontrolovať, či majú dostatočné zásoby lentilkovej zmrzliny.
Všetko funguje, teta Veronique spod Bréventu, odletela dovolenkovať kamsi do teplých krajín. Parkáč nám ešte stále nezavreli, takže Ondrík, chystaj gril! No a môj úlovok v podobe neobmedzeného sezónneho multipassu, zaručuje, že steny vo vzdialenosti väčšej ako 30 minút od lanovky, tento rok proste nemajú šancu :).
Ale dobre, poďme sa ešte na chvíľu povenovať lyžiam. I keď, ako Doktor poznamenal: „Už aby bolo leto..."
DEŇ 1
Za noc kydlo 80cm a všetkých nadržaných púdristov, ráno schladili tety na kase. „Kvôli vetru neťaháme, najbližšie info o jedenástej...“ Nakoniec sme si to predsa len našim netrpezlivým postávaním vynútili a o 9:30, pustili. Hore nám s Lukášom, po chvíľke uvažovania, padol zrak na malinké Aiguille de Toule- Face N (50°/S4), v ktorého severnej stienke sme už o hodinu kreslili parádne oblúky. V brutálnom prašane som si to dovolil pustiť dokonca aj ja a nemusel som tam poskakovať ako taký zajac... Bolo to fajnové, ale krátke. Čo s načatým dňom? Na pásoch sme sa presunuli pod západnú stenu Tour Ronde- Couloir Gervasutti (50°/S5). Kde už to teda bolo z mojej strany viac šuchotanie ako lyžovačka, ale výhľady do Brenvy, Anglu a na Kapucína, neskutočné! No a potom už nekonečná jazda alá Vallée Blanche a paličkovanie po Mer de Glace.
DEŇ 2
Zimné patagónske povaľovanie na forme veľmi nepridá a tak po prvom dni na lyžiach, bol nevyhnutný oddych, ktorí sme využili na nákupy a zopár parádnych gurmánskych zážitkov.
DEŇ 3 a 4
Gýčový plech pokračoval aj nasledujúce dni a tak sme naplánovali menší výlet na chatu Couvercle, ktorá bola v kombinácii s lanovkou na Midi v podstate jediným možným riešením, ako dať prednosť lyžovaniu, pred šliapaním, keďže všetko ostatné je mimo sezónu pozatvárané. Nechceli sme však premrhať pekný deň a tak sme si doobeda zaliezli na peknom klasickom hrebeni Traversée Midi-Plan (AD, III/4b), na ktorom to vďaka obrovským prevejom a neprešlapanej stope, miestami vyzeralo, ako niekde v Peru. Zostup sme si zase ochutili lyžovaním južného svahu Aiguille du Plan (45°/S4) cez chatu Requin a popod moje detské ihrisko Aiguilles Chamonix. Podvečer už sme čumeli z terasy chaty rovno do veľkolepej alpinistickej arény, menom Grandes Jorasses.
Skorý ranný budíček a prechádzka ľadovcom Taléfre pod miestneho štvortisícového velikána Aiguille Verte- Whymper couloir (AD+, IV, 55°/S5). Po „stopách“ Edwarda Whympera, ktorý v Chamonix pôsobil počas takzvanej zlatej éry, riešenia posledných alpských problémov, sme sa vydali kuloárom, ktorým vystúpil na vrchol už v roku 1865! Parádna túra na strmom snehu ochutená záverečnou vzdušnou a poriadne veternou hranou. Výhľady nekonečné a rovnako aj 3-hodinové čakanie na vršku žľabu, pokým to celé zmäklo a mohli sme sa veselo pustiť dole. Horúčava, lavínky, vytopené zúženia, Lukášová polámaná lyžiarka a jeden kratší zlaňáčík. S lyžovaním to síce nemalo veľa spoločné, ale zišli sme a to je hlavné!
DEŇ 5
Oddych...
DEŇ 6 a 7
Rosničky nás vo víkendovej predpovedi ešte raz potešili a dopriali nám dva ako-tak pekné dni. Lanovka na Midi (ako inak...) a ranná jazda stvrdnutým Couloir des Cosmiques (45°/S5), v západnej stene. Dolyžovali sme do jarnej lyžiarskej klasiky na Mont Blanc- Par les Grands Mulets (40°), ktorou sme sa cez ľadovec Bossons, vyťapkali na chatu. Omeleta a bivak na terase. O 4:00 sme vyštartovali, opäť s lyžami na nohách smerom na vrchol. Bohovská túra obrovským ľadovým kráľovstvom, krásnym východom slnka a príjemnou Bosses arete (PD, III). Na „streche Európy“ sme o desiatej skočili do lyží a užili si neskutočnú jazdu severnou stenou v kombinácii s historickou cestou Balmata a Paccarda, ktorou v roku 1786, odštartovali celý tento veľký kolotoč!Face N/Historic route (45°/S4), bol zážitok priam grandiózny, predsa len nie každý deň má človek možnosť zalyžovať si priamo z Mont Blancu, no uznajte.
Tááák, čo dodať na záver?
Už aby bolo leto!
Text: Maroš
|