Sale Athée

Aiguille du Moine

Tak som si včera urobil v časopise Plus 7 dní, test pre ženy. Užívate si dovolenku? Odpoveď bola, citujem: „Gratulujeme. Vaša dovolenka dokonale spĺňa svoj účel. Dokážete počas nej vypnúť a úplne sa odreagovať od každodenných starostí a povinností. Neriešite nič iné, ste v prítomnosti a vašim jediným cieľom je užiť si každý voľný deň. Len tak ďalej! Pozor len, aby vás po dovolenke nebolel návrat do reality...

A viete čo je ešte nové? Liezli sme s Rastíkom najkrajšiu skalnú cestu v Chamonix! Až doteraz som si myslel, že na Kapucína sa už nič nechytá, ale toto bola úplná bomba!
9 dĺžok tých najúžasnejších špár aké si len viete predstaviť. Žabovice, prstovky, sokolíky aj širočiny. Jedna dĺžka krajšia, ako druhá. Počul som, že kto nie je na facebooku, akoby ani nežil. Tak teda potom, kto neliezol 6.dĺžku v ceste Sale Athée, akoby ani nebol v Chamonix!!!

Autori, Pallandre a Perrez, cestu pomenovali podľa slávnej yosemitskej klasiky Salathé Wall na El Capa, samozrejme predovšetkým z recesie, no tak trošku aj kvôli špáram, ktoré tu nájdete. Okrem prvých dvoch dĺžok za 6a, v stene po celý čas leziete 6c až 7a+. V poslednej 10.dĺžke, vás preverí zaujímavý rajbas za 7a s krutým 8áčkovým bouldrom na záver. Tí menej nároční, môžu z predposledného štandu, urobiť pendel doprava a cestu doliezť päťkovým komínom. Štandy sú samozrejme vynitované a chalani sa dokonca nehrali na hrdinov a po nitíku, dvoch, troch sem-tam pridal aj ku špáre, aby ste tam nemuseli vláčiť 3 sady friendov.
Vrelo odporúčam nocľah na chate Charpoua, kde vás pohostí sympatická Sarah. Dievča sa mi zdalo nejaké povedomé, tak som sa jej opýtal, či náhodou nerobila kedysi na chate Envers des Aiguilles. A čuduj sa svete aj ona si pamätala výjazdy šialených Slovákov, ktorí spávali na terase a zo zásady nezlaňovali z ciest skôr, ako o polnoci. To boli časy...

Odvtedy sme už trošku spohodlneli a možno sa aj niečo priučili, ale aj tak sme si zaliezli úplne bohovsky. Všetky dĺžky sme vyliezli, ako sa vo Francúzsku hovorí, : „à vue“, samozrejme okrem tej poslednej, ktorej som obetoval dva pokusy a aj keď ten druhý nebol úplne márny, tak mi tie lištičky zožrali všetku kožu na prstoch a mohli sme veselo zlaňovať dole. Ako bonus som ešte prvý krát v živote absolvoval turistiku z Montenversu do Chamonix, keďže sme nestihli posledný vláčik.
Ale aspoň lepšie chutila večerná zmrzlina...

Text: Maroš