Argentiere cracks

Vierge a Minaret

Neviem čo sa deje, ale v poslednej dobe, lezieme totálne lahôdky. Ďalšia dobrá správa je, že od včera jazdím na všetkých lanovkách v údolí úplne zadarmo!
Prišiel Hrubo a povedal, že pôjde so mnou aj na koniec sveta, ak tam budú špáry. Na koniec sveta sme síce nešli, ale špáry tam boli. A ešte aké! V trojici spolu s Rasťom, sme sa na 3 dni ponorili do fantastickej oranžovej žuly nad chatou Argentiere. Veže, vežičky, ihly a ihličky na ľadovcoch Améthystes a Milieu, ponúkajú jedno z najfajnovejších skalných lezení v celom masíve Mont Blancu. Prvými lezcami, ktorí si z miestnych stien urobili „ihrisko“, boli Rébuffat a Bettembourg. Potom prišla éra „science friction“ a s ňou samozrejme borci ako Piola, Burnier, či Vogler. A konečne chlapci, čo si hovorili JMC (Jeunes Montagnards de Chamonix), na čele s Potardom, ktorí povymetali hádam všetky miestne špáry...

...a potom sme prišli my! Chatári Bea a Fred, nás (ako vždy) privítali so širokým úsmevom na tvári a slovami: „ááá Maros from Slovakia.“ Za tri dni sme vyliezli 35 fantastických dĺžok, takmer výhradne v špárach všetkých možných rozmerov a veľkostí.
Začali sme pekne zhurta a v regulárnych patagónskych podmienkach na vežičke La Vierge, ktorá nesie prívlastok „Grand Capucin of Argentiere“. Známa je predovšetkým vďaka dokonalej žule a krásnym špárovým cestám, o ktorých sa zase píše, že sú: „very Yosemite-like.“ Takže pred výjazdom do mekky špárového lezenia- Yosemite valley, je zopár dní na Vierge pre domorodcov absolútna povinnosť. Nico Potard a Paul Dudas, napríklad pred pár rokmi dali pokus o vylezenie všetkých ciest za deň, čo je 1200 metrov celkom brutálneho lezenia. Cieľ sa im naplniť tesne nepodarilo, takže výzva je stále tu...
Zvyšné dva dni sme sa ešte pozabávali na slnečnom Minarete a v peknej 300 metrovej stienke- Plateau du Jardin, tesne nad chatou.
No a to je asi všetko. Zrejme netreba hovoriť, že prídeme zase!

Text: Maroš