à bientôt

CHAMONIX

Čo dodať na záver? A sú ešte slová vôbec potrebné? Ako sa valí voda v dravej Arve, tak ubehlo zase ďalšie leto plné zážitkov, skvelých ľudí a tých najkrajších kopcov na svete.
Jedno veľké MERCI, patrí tým, ktorí mi tento pekný výlet umožnili a aj tým, ktorí doma fandili. Samozrejme všetkým, čo ste prišli. Bolo vás tu zase raz celkom dosť a keď ma neprestanete s tým lezením furt otravovať, tak ma úplne zoderiete. Špeciálna vďaka domorodcom: Mihnovi za super lezenie, barmanovi z MBC za to, že viac toho čo sme zjedli a vypili, šlo na účet podniku, ako na náš a tetuške z chaty Argentiére, úplne za všetko!
Vyliezlo sa toho dosť. Dve návštevy úžasného Grand Capa, bivak na Mont Blancu, Ihly červené aj Ihly chamonixské. A hromada ďalších... Prvýkrát som niesol do kancelárie horských vodcov naše vlastné topo. Prvýkrát som platil na Enverse plnú sumu. A prvýkrát som dokázal komunikovať s miestnymi vodcami aj bez hádania. A čísla? Po tie sa predsa chodí do Španielska...
Čo sa výkonov týka, tak Kilian, zase Kilian, Honnold, Nina vs. Divine Providence, zopár Voie Petitov a Ondrova šialená jazda v JV stene Aiguille Noire de Peuterey. To je zhruba všetko. Ozaj! Niekto presprejoval značku Chamonix Mont-Blanc na England a odveta bola, čiernym sprejom na bielom aute (britskom samozrejme): "go home!" Asi sa už naozaj začnem naplno venovať tej francúzštine...
Teraz však Vratko z rádia kričí, že všetci sú čudní a čumia iba dookola po pive, po cenách, po žrádle, po babách. A mne je jasné, že sa vraciam domov...
Takže au revior Chamonix.
A bientôt!

Text: Maroš