Levický Ďumbier

2016

Od Sitna, cez Mont Blanc až po Cerro Torre. Taký bol rok 2016. Precestovali sme kusisko sveta, len aby sme opäť mohli, posledný predvianočný víkend, zasadnúť za jeden veľký stôl na Chate M.R. Štefánika pod Ďumbierom. Krásna tradícia, na ktorú som mimoriadne hrdý. Záver sezóny bez tradičného levického Ďumbiera? Nedokážem si to už ani predstaviť. Vlastne ani nechcem... Neviem, či sa dá v niekoľkých riadkoch opísať tá atmosféra. A pocity. Možno by sa dalo povedať, že rok čo rok rovnaké. A pritom stále silnejšie. Emilov široký úsmev, dlhé nočné diskusie, ranná krupica a vyvaľovanie sa v posteli, keď zvyšok chaty, bojuje v severe.
Bolo nás 11. Okrem stálic ako: Emil, Marian a Jožo, prišla v sobotu dokonca aj legenda tejto akcie- Koki. Nechýbal samozrejme predseda- Rasťo, kapitán Sali a major Tomáš. Lezecké team tentokrát, tvorilo trio: Vlado, Karol a Peťo. Počet, teda na také „horské centrum“ akým, Levice bezpochyby sú, celkom slušný. Tí, čo neboli, sú (ako každý rok) podmienečne vylúčení a môžu očakávať sankcie.
Tímový výstup Superdirettissimou južnej steny, prebehol bez komplikácií a rovnako aj lezenie nášho trojlístka. Partia okolo Saliho, to dokonca potiahla po hrebeni až na Chopok, za čo majú jedno malé bezvýznamné plus. Vyhodnotili, zbilancovali a naplánovali sme všetko, čo bolo treba. Počasie na celú nasledujúcu sezónu, je zajednané, takže všetkým nech sa všetko podarí.
Vidíme sa o rok, pre zmenu opäť na Ďumbieri!

Maroš

A tu je článok o lezení v severe od Vlada

Dlhší čas som sa chystal vyskúšať zimné lezenie na slovenskom „Ben Nevise“. Konečne som čakanie prelomil túto zimu, aj keď prvý oboznamovací pokus bol minulú zimu v končiacich sa super podmienkach začiatkom minulého roku. Prvá vylezená cesta bola na našom klubovom zraze pred sviatkami, tam sme sa išli prejsť do Choďáku  z ktorého sa vykľul variant Opušťáku 50°-60° v podmienke z menším množstvom snehu tak II-50°. Pekná túra ktorú som absolvoval s Karolom a Peťom. Potreboval som si trochu „ošahať“ zimné lezenie  po dlhšej odmlke a toto bola výborná príležitosť. Chalani si to užili rovnako ako ja, firník krásne pískal a trávy držali, čo viac si  môže človek želať v severnej stene.
Druhý výjazd bol už vo dvojici s Karolom, panujúce slnečné počasie sme využili na jednodňovú akciu. Plán bol liezť Modrý ľad, ale nakoniec sme išli variant Baníkovho piliera ktorý som si omylom pomýlil so Školskou cestou, aspoň sme sa chvíľu tešili ako sme liezli štvorku v zime :D, tak nakoniec to bolo za III ,ale pekných 200 metrov mixového lezenia. Daň za nástup z Trangošky až pod stenu a späť za jeden deň bola dosť krutá, svalovica sa lýtok nechcela pustiť tri dni ☺. Verím že sa ešte nejaká túra podarí do konca výnimky lezenia na Ďumbieri.