 Ľadový štítĽadové eldorádoDlhý čas boli tvojim jediným rozptýlením iba čarovné západy slnka.
- Mám veľmi rád západy slnka. Poďme sa pozrieť na jeden západ slnka...
- Ale musíme počkať...
- Na čo máme počkať?
- Musíme počkať, kým začne slnko zapadať.
Na tvojej maličkej planéte ti stačilo potiahnuť stoličku na niekoľko krokov. A díval si sa na zmrákanie zakaždým, keď sa ti zachcelo...
- Jedného dňa som videl zapadať slnko štyridsaťtri ráz!
Viete si predstaviť, akú zvedavosť mohlo vo mne vzbudiť jeho polopriznanie o „iných planétach“. Pokúsil som sa teda dozvedieť o tom viac...
Planéta odkiaľ pochádzal malý princ sa volala asteroid B612 a bola sotva väčšia ako dom! Ja som si svoju malú planétu našiel v masíve Ľadového štítu zo severu. Bola síce o niečo väčšia, ale rovnako pustá a krásna ako tá jeho. Mohol som z nej obdivovať fantastické západy slnka, nie síce tak často ako on, ale predsa! Vysoko v stene Malej Snehovej veže, na Suchom hrebeni, či na vrchole Ľadového štítu. Počas celého januára bolo totiž v miestnych stenách a na hrebeňoch, hotové ľadové eldorádo! Od dokonalej prašanovej jazdy v Ľadových dolinkách, cez (pravdepodobne) nový ľadový variant Goulotte v Stanislawskeho ceste na Zadnom Ľadovom a reťazovku 3 ciest za deň, až po slovenský Peuterey na hrebeni Snehových veží... Ľadové dolinky
Ani vo sne by mi nenapadlo, že raz pôjdem po stopách Vlada Tatarku do Ľadových doliniek s cieľom, nakresliť zopár oblúkov v ich snehových kotloch. Gipsy, bol pre mňa jeden z najväčších znalcov Tatier a absolútny vizionár. Ale snívať treba! A sny sa majú plniť. Musel to byť v tých časoch úplne šialený nápad. Ale podarilo sa. Odvtedy sa tam akosi nikomu s lyžami nechcelo a tak, keď ma Jano s Lukášom zavolali, rád som sa pridal. Taktiku sme trochu zmenili a namiesto jarného firnu, sme uprednostnili origoš zimný púder. Nástup sme tiež poňali „v zmysle doby“, čo znamená vývoz prvou lanovkou do Lomnického sedla, jazda Filmarákom a čaj na Térynke. Následkom bola samozrejme krkolomná jazda Čiernou Javorovou po tme, ale s tým sa viac-menej rátalo. O žiadnom kontinuálnom extrémnom zjazde sa samozrejme baviť nemusíme, ale počmárať prašanové svahy, bol zážitok, ktorý stál naozaj za to!
Stanislawski V/Goulotte WI 5
Pri jazde Ľadovými dolinkami sme s otvorenými ústami čumeli do severnej steny Zadného Ľadového a priam neskutočnej ľadovej línie, ktorá v nej natiekla. Jedná sa v podstate o 300-metrovú líniu Stanislawskeho cesty komínom, ktorá však najťažšie miesta oblieza zľava. 2 direkt dĺžky strmých ľadových zárezov a komínov, ktoré sú ako vystrihnuté zo severnej steny Grandes Jorasses, tak čakali iba na nás! S Lukášom sme hneď na ďalší deň utekali do toho. Nástup opäť dosť „nehorolezecký“ keďže sme ešte o 8:30 sedeli na džúsiku v apres ski dole v Lomnici. Lomnické sedlo- Térynka- a hor sa na sever... Nastúpili sme síce až okolo 14-tej, ale s poslednými slnečnými lúčmi sa nám podarilo bezpečne doliezť na hrebeň. Netuším, či sme boli v direkte prví, alebo či sa tadiaľ každú zimu preženie stádo ľadoborcov, jedno je isté minimálne v 2 dĺžkach sa jedná o samostatnú líniu. Dovolil som si tento variant nazvať Goulotte a oklasifikovať WI 5.
Bivak na Malej Snehovej veži
Lomničák hlásil príjemných -20°C a nejsť pri takejto teplote bivakovať do veľkej severnej steny by bol doslova hriech... Ondro bol podobného názoru a tak sme sa s chuťou a veľkými batohmi pustili z Térynky cez Ľadové sedlo do Stanislawskeho cesty, tento krát na Malú Snehovú vežu. Ako na potvoru predtým ešte aj snežilo, takže podmienka v stene úplný „luxus“. Že pri takýchto teplotách ani trávy nedržia, lebo sú premrznuté úplne na kosť, nám už tiež za tých pár tatranských sezón mohlo byť jasné. V hornej tretine steny sme si našli parádne miestečko a pustili sa do komediálneho rozkladania stanu. Najskôr nám ho skoro odfúklo a potom sa nám úspešne podarilo poslať do doliny jednu z dvoch tyčiek od stanu. Konečne sme zaliezli do spacákov a nasledovala ďalšia (tragi)komédia. Varenie. Ako vždy, keď lezieme spolu, nemal kto. Na druhej strane aspoň sme pošetrili plyn... Druhý deň sme doliezli na vrchol a pôvodný zámer, pokračovať celým hrebeňom Snehových veži až na Ľadový štít, sme rýchlo zavrhli. Chytili sme sa prvého zlaňáku a fičali do Čiernej Javorovej, cez Ľadové sedlo a Térynku až do tepla domova...
3x sever Ľadového
Jeden deň sme s Lukášom zase pobehali krížom-krážom po stenách, stienkach a žľaboch. Začali sme snehovým kuloárom do Sivého sedla, pretraverzovali cez horný kotol Ľadových doliniek pod Vyšnú Goralskú štrbinu a vyliezli do nej krásnu cestičku (Kuchař/Svatoš). Nasledoval zostup do Suchej doliny a luxusná 500-metrová SZ stena Ľadového a Dorawskeho cesta- Pravou časťou. Na Térynku sme tento krát dokonca dolyžovali ešte za svetla. Spolu krásnych 1000 metrov úplne bombastického lezenia...
Slovenský Peuterey
Vráťme sa však naspäť k hrebeňu Snehových veží, ktorý mi akosi stále ležal v žalúdku. Ak si ešte spomínate z predošlého článku o Kriváni, písal som tam o liptovskom Peutereyi. A že máme v Tatrách takýchto Peutereyov viac. Tak toto je kráľ slovenských Peutereyov! Hrebeň od Malej Snehovej veže, cez Prostrednú a Veľkú až po Snehovú strážnicu, Snehový štít a Ľadový štít, je podľa mňa jedna z najväčších výziev akú môže sever Ľadového vôbec ponúknuť. Po dlhých nahováračkách a prehováračkách, nakoniec prikývol Lukáš. Len pre zaujímavosť, oslovil som 8 ľudí a čakal skoro 2 týždne, kým sa niekto našiel. Zvolili sme stratégiu fast&light, teda za deň a bez bivaku. O 4:00 sme vyrazili na lyžiach od horárne v Javorovej doline a kúsok pred siedmou sme nastupovali do cesty (Dorawski-Szcepanski) SZ hrebeňom na Malú Snehovú vežu. Super cesta! O 11:00 vrchol a lezenie snehovo-ľadovým žliabkom na Prostrednú Snehovú vežu. Najťažšie lezenie ponúka hrebeň na Veľkú Snehovú vežu, ktorá nám zabrala ďalšie 3 hodiny a do Sivého sedla sme dorazili presne o 16:00. Našťastie terén a podmienky na hrebeni Snehovej strážnice, Snehového a Ľadového štítu, sme mali zmapované úplne do bodky a tak „preteky“ so zapadajúcim slnkom sme si mohli dovoliť aj „prehrať“. Nakoniec, dramatický pohľad na zaspávajúcich tatranských obrov z vrcholu Ľadového štítu o 17:15, bol úplne magický a nezabudnuteľný.
Na záver už len jedno obrovské ĎAKUJEM, celému personálu Téryho chaty, ktorá nás zakaždým prijala s otvorenou náručou. Dovolím si tvrdiť, že absolútne kľúčové miesto každej jednej túry, ktorú som počas januára absolvoval... Vylezené cesty:
Ľadový štít- Hrebeň Snehových veží III (29.1.2017)
Ľadový štít- Suchý hrebeň III/IV (31.12.2016)
Ľadový štít (SZ stena)- Ľavou časťou II/WI3 (30.12.2016)
Ľadový štít (SZ stena)- Pravou časťou (Dorawski) IV/ WI3 (27.1.2017)
Zadný Ľadový štít (S stena)- Stanislawskeho cesta var. Goulotte V/WI5 (21.1.2017)
Snehový štít (S stena)- Ľadové dolinky do 45°(zjazd na lyžiach) (20.1.2017)
Snehová strážnica (SV stena)- Ľadové sedlo- Sivé sedlo- Ľadové dolinky II/70° (20.1.2017)
Snehová strážnica (SV stena)- Sivé sedlo II/50° (27.1.2017)
Snehový hrb (S stena)- Ľadové sedlo WI2/60° (11.1.2017)
Malá Snehová veža (SZ stena)- Stanislawskeho cesta V (10.-11.1.2017)
Malá Snehová veža- SZ hrebeň III (29.1.2017)
Vyšná Goralská štrbina (SV stena)- Kuchař/Svatoš III/WI3 (27.1.2017)
Maroš
|
