Levický Ďumbier

2017

To, že sme prežili ďalší krásny a úspešný rok si vždy naplno uvedomím až na Ďumbieri. Ale nie len tak na hocijakom Ďumbieri. Na Levickom Ďumbieri! Tento archivovaný a dobre vychladený v poradí 26-ty ročník tradičnej oddielovej stretávky každým rokom dozrieva a rastie na kvalite. Presne ako jeho aktéri. Inak to byť ani nemôže keďže sa tu pravidelne zíde len výber z hrozna. No a toho roku sa nám zmixovaním viacerých odrôd zadarilo naozaj mimoriadne dobre. Mladšia a početnejšia bátovsko-bohunická vinná réva priam ideálne zapasovala k síce staršiemu ale o to kvalitnejšiemu viniču z južných svahov Slavkovského štítu a k výnimočnej archívnej žarnovickej domácej ražnej. Lahodnú chuť doladila tradičná odroda z čajkovských pivníc, no a čerešničkou na torte bol ako vždy poctivý levický mušt...

Takto sme sa teda v piatok vybrali, niektorí proti prúdu, iní po prúde Hrona, na Chatu M.R. Štefánika pod Ďumbierom. Nízke Tatry nás síce privítali hmlou a snežením, no ani to nás neodradilo v tom aby sa prvá dôležitá porada uskutočnila hneď na Srdiečku. V zložení (Marian, Rasťo, Martin, Stanka, Vlado a Maroš) sme už potom plynulo pokračovali až na chatu, kam večer dorazil ešte (Emil, Karol a Sali) a kde sa do neskorých nočných hodín schôdzovalo, diskutovalo a aj degustovalo. Spoločnosť nám už tradične robili domáci Horehronci a lezci z celého Slovenska.
Po raňajkách a fajnovej ďumbierskej krupici sme zase raz úspešne odolali vábeniu severnej steny a v nie práve ideálnych podmienkach „dobyli“ najvyšší vrchol široko-ďaleko. Zopár nadšencov sa dokonca vybralo aj za poobedným lyžovaním smerom ku Halaške. Tí skúsenejší sa venovali radšej schôdzovaniu najskôr v posteli, neskôr za stolom. Naše rady doplnili (Jožo, Tomáš a Sloso), čím sa celkový počet účastníkov ustálil na slušných 12. O večernú zábavu sa postaral Jaro „Duce“ Dutka, ktorý nám premietol zopár krásnych obrázkov zo svojich obdivuhodných lezeckých ciest od Eigru, cez Patagóniu až po Trango a Himaláje.
Lenivé nedeľné ráno sa nieslo (ako inak) v znamení schôdze, lyžovania a odchodu domov, či už po prúde, alebo proti prúdu Hrona, samozrejme, s drobnou schôdzovou zastávkou v kolibe na Bystrej...

Takže sme zase o Ďumbier skúsenejší, lepší a krajší. Nech sa nám všetkým v budúcom roku darí minimálne rovnako tak dobre ak v tomto a vidíme sa zase na Ďumbieri!!!

Maroš