Roky 1983-1997

A tak sa to začalo...

V rokoch 1983 až 1986 levičania pôsobili hlavne na cvičných skalách(Sitno,Kalamárka,Lysec,Hrádok,Dreveník...),kde liezli cesty prevažne VI. a VII. stupňa UIAA.Najhodnotnejšia cesta z tohto obdobia je Ľudia by ani nepovedali (7+) na Sitne,ktorú vyliezol Janko Strečko.Ďalej pôsobili vo Vysokých Tatrách kde vyliezli niekoľko hodnotných výstupov v západnej stene Lomnického štítu na Volej veži,v stenách Velických Granátov,na Širokej veži,na Ošarpancoch,v Žltej stene,v Galérii Ganku ba dokonca aj zimný prvovýstup na Zadnú Baštu.
Najhodnotnejšie cesty v Tatrách:
Volia veža-Direttissima (VI+) Laco Kerestvey
Platne Ošarpancov-Puškášova cesta (VI+) Karol Juríček
Lomnický štít-Čuňasova cesta (VI+) Juríček-Strečko
Dromedárov chrbát-Liptovská cesta (VI) Juríček-Strečko
Čertova veža-Weinzillerova cesta (VI A2) Harmadyová
Galéria Ganku-Orlowského cesta (VI) Vydra-Červienka
Žltá stena-Parákova cesta (VI) Červienka-Debnár
Zadná Bašta-Cesta na Rozhraní (V+ A2)-zimný prvovýstup Juríček-Poliak
V zimných podmienkach podnikli prechod hlavného hrebeňa Západných Tatier s tromi bivakmi a v lete dokonca aj zopár výjazdov na české piesky do Adršpachu a do Teplíc kde liezli cesty klasifikácie do VIIb.
V roku 1987 sa podnikalo ako v letných tak aj v zimných Tatrách.Za zmienku stojí hlavne zimné prelezenie Stanislawského piliera vo V-stene Gerlachu (Poliak-Juríček-Červienka).Najväčšou udalosťou roku však bol výjazd na Kaukaz.Karol Juríček a Laco Poliak sa zúčastnili Medzinárodnej Alpiniády kde vystúpili na najvyšší vrch Elbrus (5641 m) a vyliezli dve cesty v stenách Ušby a Donguz Orunu.

V rokoch 1988 až 1991 sa pokračovalo v preliezaní tatranských stien.Za zmienku stojí prvé voľné prelezenie direttissimi na Velický štít (VI),Hokejka (V+ A0),Platne Ošarpanca-Plšek (VI),Ostrva-Dieškova cesta (VI A1),Volia veža cesty Eštok-Janiga (VI A0) a Puškášov pilier (VI+),Široká veža-Grosz/Páleníček (VII-) či voľné prelezenie Kriššákovej cesty v platniach Zadného Kopiniaku (VII-).
V zime to bola Sczepanského cesta (IV) na Malý Kežmarský štít,severná stena Svišťového štítu (III),Čertove rebro (V) na Čertovu vežu,Kupczikov komín (V) Velické Granáty,Puškášov pilier (IV) na Kvetnicovú vežu a mnoho ľadov vo Velickej a Bielovodskej doline.
Najväčšiu pozornosť však priťahovali skalkári Rudo Mihál a Janko Strečko,ktorí už v 90.tych rokoch liezli cesty do X.stupňa.Dostali sa aj do reprezentačného družstva ČSSR.Liezli na domácich skalách ale aj v zahraničí a vyhrávali mnoho lezeckých súťaží.
Najhodnotnejšie cesty na skalkách:
(Rudo Mihál):
Tvár X RP (Frankenjura 89)
Zombie X- RP (Frankenjura 88)
Dracurella X- RP (Arco 88)
Indiana Jones IX+ RP (Arco 88)
Superfinal IX+ RP (Arco 88)
Supplement cornichou IX+ RP (Verdon 88)
Sale temps pour les caves IX+ RP (Verdon 88)
Luftschlos IX- OS (Frankenjura 89)
Luftwafe IXa OS (Teplice 88)
a mnoho ďalších významných ciest na Slovenských skalách ako:Otec IX (Sitno),Svantovít IX- (Sitno),Štvorec vzdialenosti IX- (Šturec),Čimova VIII+ (Šturec),Indián VIII+ (Kalamárka)...
(Janko Strečko):
Superfinal IX+ RP (Arco 88)
Tris di Donne IX- OS (Arco 88)
Luftschlos IX- OS (Frankenjura 89)
Spadnutý Drlík IX- RP (Tomašovský výhlad 88)
Tebere VIII+ OS (Arco 88)
Cesta mladých VIIIc OS (Schramstein 89)
Ďalej sa podnikalo mnoho výjazdov do európskych skalných oblastí či už Arco,Verdon,Finale Ligure,Boux,Frankenjura,Vraca v Bulharsku,Piatra Crajula v Rumunsku alebo pieskovcové skaly Schramstein v NDR,či Teplické skaly v Česku.Na týchto výjazdoch okrem spomínaného Ruda Mihála a Janka Strečka liezli aj ďalší členovia nášho oddielu:Karol Juríček,Marian Červienka,Rasťo Červienka,ktorí liezli cesty obtiažnosti do VII+.
V týchto rokoch sa levičania začali venovať aj skialpinizmu.Podnikali aj náročne skialpinisticke zjazdy a prechody.Svedčí o tom prvozjazd východnej steny Rysov Emilom Hanusom alebo niektoré ďalšie pekné zjazdy (centrálny žlab Vysokej,Lomnický štít,Priečne sedlo,Baranie sedlo,Lavínové sedlo,Studené sedlo,kuloár Belasej veže...)

Roky 1992 až 1994 sa niesli prevažne v znamení skialpinizmu (Štrbský štít,žlab zo Sedla za Prostredným,Javorový štít na juh,Žabia veža,Železná brána,Dračie sedlo,Hrubá kopa-Západné Tatry,Ďumbier-Nízke Tatry,Krížna-Veľká Fatra...).Jednoznačne najhodnotnejším zjazdom je V-stena Končistej,ktorú zlyžovali Emil Hanus a Jožo Javorský.
Podnikali sa aj prvé výjazdy do Álp na Mer de Glace,do Rakúskych Álp a Emil Hanus,Marian Červienka,Jožo Faban a Jožo Javorský vystúpili na Monte Rosu,ktorú potom zo sedla Sattel aj zlyžovali.
Pokračovalo sa samozrejme aj v tatranskom lezení.Severná stena Malého Kežmarského štítu-Direttissima (VI A0),Červené previsy (VII-) na Jastrabku,Obrovský kút (VI) na Kežmarák,Bakoš-Orolín (VII-) na Kozí štít a mnoho iných pekných tatranských klasík.
V zime bola najlepším výkonom,samozrejme okrem skialpinizmu a nespočetného množstva ľadov,cesta Puškášov pilier (IV) v SZ-stene Tupej.
Tieto roky sa za lezením cestovalo do Verdonu,Val di Mella,Moravského krasu ale aj do Dolomitov,kde Peťo Porubec s Jarom Flídrom vyliezli Starú cestu (III) na Cimu Picollu di Lavaredo.
Jednoznačne najlepšie výkony na skalkách dosahoval Rasťo Červienka,ktorý sa pohyboval niekde okolo VIII.stupňa a zúčastnil sa aj niekoľkých pretekov na umelej stene.
Naj cesty:
Temná aréna VIII+/IX- RP (Sitno)
Čimova VIII+ RP (Šturec)
Aperitív VIII RP (Hrádok)
Všetka česť VIII RP (Sitno)
Plač VIII RP (Manín)
Pánska VIII- OS (Manín)

V rokoch 1995 a 1997 to bol hlavne Rasťo,ktorý liezol ťažké cesty VIII. a IX.stupňa čo sa týka skaliek.Navštívil Osp,Paklenicu a Arco kde sa mu podarilo vyliezť cesty do 7a štýlom OS a cesty do 7a+ štýlom RP.
V Tatrách preliezol voľne cesty Kývala-Zeitler (VII) na Ošarpance a Pochylého platne (VIII-) v južnej stene Kežmaráku.
Podnikalo sa mnoho skialpinistických výjazdov do Álp.Marian a Karol spolu s Lacom Dobrovolnym vystúpili na lyžiach na Mont Blanc a do sedla Col de la Forche.Marian a Karol liezli dosť v zimných podmienkach či už v Tatrách,alebo v Slovenskom Raji čo im pomohlo v ďalších rokoch keď sa zúčastnili na dvoch himalájskych expedíciach....