Preteky Handlova 2017

Po bouldrových pretekoch sme mali chvíľku kľud, ale už sa znova dostávame do kolotoča pretekov. Po úprave programu a vynechaní pretekov na rýchlosť v Pezinku sme sa pripravovali na jarnú „klasiku“, preteky v Handlovej v príjemnom prostredí Relax klubu Hutira. Posledný týždeň sa niesol v ladení formy na preteky, hlavne vďaka dobrým vzťahom so sestrami Luciou a Simonou Korcovými s HK Zlaté Moravce, sme si mohli vyskúšať ťažké lezenie na vysokej stene. Bolo to náročné pre celý tým, pretože takúto prípravu pred pretekmi sme ešte nemali. Preto som sa už tešil na preteky nech máme obraz výkonnosti kde sa nachádzame, a aj preto že nás išlo šesť pretekárov, to sme už tvorili celkom veľký tým. Sobotné ráno nezačalo dobre, prvý prichádzal na miesto stretnutia Matúš Tinák s ocinom. Na tom by nebolo nič zvláštne len mala ísť aj jeho sestra Terezka. Dozvedám sa nepríjemné „novinky“ pre ktoré zo zdravotných dôvodov nemohla ísť na preteky. Našťastie zvyšok tímu sa dostavil a mohli sme vyraziť. Okrem skúsených „matadorov“ Matúša a Filipa tvorili zvyšok tímu dievčatá Sára, Laura, Leila a Viktória. Po bezproblémovej ceste a vybavení povinných formalít, registrácie pretekárov, sa začalo súťažiť vo všetkých kategóriách o cca desiatej. Už prvý pohľad na stenu nasvedčoval zmenu oproti minulým ročníkom. K horšiemu, teda presnejšie k ťažšiemu, všetky kategórie poriadne pritvrdili na obtiažnosti, tak som bol zvedavý ako sa s tým decká popasujú. Začali dievčatá Viki a Leila v kategórii U12, bol to ich debut na pretekoch, a skončil slzavým údolím, keď sa babám nezadarilo podľa ich predstáv. Nakoniec to nebolo až také zlé, lebo Viki postúpila do finále z piateho miesta , ale poďme pekne poporiadku. Leila doplatila svoju výšku keď sa jej nepodarilo prebiť sa vyššie po úvodnom bouldri, Viktória sa pasovala s prvou cestou statočne a dostala sa celkom vysoko. Nasledovali v tesnom slede za sebou chalani Filip s Matúšom a Sára. Chalani to majú v prvom roku kategórie U14 veľmi ťažké, keď už musia liezť štýlom flash odspodu so zapínaním postupových istení. Nástupový boulder urobil v ich kategórii prvé sito. Rýchlo som sa medzitým presunul k najmladším našim pretekárkam, začínala Sára a za hlasného povzbudzovania topovala prvú cestu v kategórii U10. Po chvíli prišla na rad aj Laura, ktorej sa až tak nedarilo, ale dostala sa pomerne vysoko. Preteky pokračovali v nezmenenom tempe a dievčatá v U12 začínali druhé kolo. Prvá išla teraz Viki a zabojovala veľmi pekne a dostala sa v druhej ťažšej kvalifikačnej ceste vysoko. Leila išla hneď po nej a žiaľ doplatila aj v tejto ceste na svoju menšiu výšku a nedostala sa ďaleko od nástupu. Pokračovali baby v U10-keSára a Laura, chalanov som šetril po ťažkej ceste až na neskôr. Sára išla ako píla a aj druhú cestu topovala navyše ju odchytila redaktorka Prievidzskej televízie a dala svoj prvý rozhovor. Laure sa takmer podaril top, ale nenašla odvahu na kľúčový prešah do topu čo ju nakoniec stálo účasť vo finále. Nakoniec som do arény pustil aj chalanov, bojovali čo to šlo ale na finále to nestačilo. Filipovi chýbalo na finále 5 bodov Matúšovi ešte viac. Kvalifikácia bola dobojovaná a s napätím sme čakali na výsledky. Chalani boli jasný, ale nakoniec sme za konkurenciou nezaostali o veľký kus a brali sme body do hodnotenia Slovenského pohára. Dievčatá som musel „trochu“ dávať dokopy lebo boli s výsledkov rozladené, mimo Sáry, ktorá mala finále zarobené. O to väčšie bolo prekvapenie a radosť keď vyvesili výsledky dievčat v kategórii U12. Viki sa hneď začala usmievať keď sa uvidela na piatom postupovom mieste do finále. Nálada sa zlepšila o 100% a mohli sme sa začať pripravovať na finále. Decká si dali obligátny guľášik  a mohli sme sa sústrediť v izolácii na finále. Počasie sa zhoršilo začalo aj dosť výdatne pršať, a tým že sa ochladilo bolo treba baby udržať v teple aby mohli podať optimálny výkon.

Finále
Po roku sme si znova mohli užiť finálovú „lezenicu“ teraz v dievčenskom a dvojnásobnom zastúpení. Obe dievčatá Sára aj Viki ešte nemali takúto skúsenosť a bol som zvedavý ako sa touto skúsenosťou vysporiadajú. Keď bolo všetko pripravené organizátori zavolali všetkých pretekárov z izolácie na obhliadku finálovej cesty. Oproti kvalifikácii sa lezie štýlom on sight, čo v praxi znamená že si cestu pozrú a nemajú viac informácií a musia sa vrátiť do izolácie už bez trénerov a rodičov . Finále sa potom lezie systémom obráteného poradia, začína posledný šiesty a prvý po kvalifikácii ide nakoniec. Dlho som sa tak nepotil aj napriek tomu že po daždi bolo celkom chladno , nervozita stúpala a začínali liezť prvé decká. Z našich dievčat išla prvá Sára a hneď na úvod narazila na tvrdý oriešok prvého bouldra ktorý ju nepustil....konečné šieste miesto je super a posun vo výsledkovej listine dopredu o tri miesta oproti pretekom v BA. Na Viktóriu prišiel rad hneď po Sáre, a bolo sa na čo pozerať, nepríjemný začiatok krásne vyriešila a liezla vo veľkom štýle ďalej po malých lištách sa prebojovávala vyššie. Nezastavil ju ani pilierik na „stisk“ s malými chytmi a za povzbudzovania lezcov pod stenou a blížila do kľúčových miest. Nakoniec sa nedostala do topu, ale svojim výkonom zanechala veľmi dobrý dojem a konečné piate miesto je prísľubom do ďalších pretekov. Čakajú nás prázdniny, ale pretekový tým má pred sebou letnú prípravu aby sme nezaspali na vavrínoch a na jeseň ešte vylepšili naše umiestnenia. Držte nám palce aby sme mohli priniesť ešte tento rok do Levíc pohár za umiestnenie na stupňoch víťazov.
Hore zdar!

Vlado